Bajkovačka pod Sklabinským hradom

Turčianske podhorie Veľkej Fatry je tak akurát kopcovité, tak akurát premenené na polia, lúky a ostrovčeky lesov, tak akurát široké pre hustú sieť ciest. Komu netreba single v lese a technické bajkparky, kto sa rád vozí krajinou s peknými výhľadmi, tu si príde na svoje. V okolí „bajkpozitívnej“ cesty SNP. Aj keď nie je domorodec, stačí napríklad vyložiť bajk z vlaku na vrútockej stanici, prejsť cez Priekopu , najväčšiu na svete :-) a poza martinské sídlisko Košúty II ho zelená cyklotrasa dovedie na miesto činu. Na ktorejkoľvek odbočke z nej človek zíde, neoľutuje. Najmä smerom k hore. Takže tento článoček nemá ambície robiť sprievodcu, skôr navnadiť a podeliť sa o radosť z jazdy. Make bike, not car!

Ja som si tak raz odbočil doľava ponad Sučany, poza ich Skalu som sa vyštveral po lúkach nad Turčiansku Štiavničku. Do dediny som ale nevošiel. V ceste stojí známy anglický park, v ktorom sa tiež dá pobehať, nik to nezakazuje, tabule len nabádajú k slušnosti – aká to rarita na Slovensku... Ale hlavne po jeho hornom okraji vedie chodník, ktorý sa za parkom mení na lesnú cestu.

Mierne hore lesom a poriadne strmo hore lúkami – tu keď v lete praží slnko na hlavu a tráva je vysoká, ten výšľap ku Sklabinskému hradu je taký, slušne povedané, spravodlivý :-) Veď už nado mnou dáki mrchožrúti krúžili. Za chrbtom stále Krivánska Fatra, okolo nekonečné vlny pahorkatiny.

Sklabiňa by sa dala po lúkach obísť, ale zjazd po asfalte aspoň trochu ochladil a hneď na dolnom konci som to zvrtol doľava, do nenápadnej dolinky, ktorou sa zas dá pre zmenu obísť Záborie. Len treba ísť za vôňou siláže. Poza družstvo. A tam som sa na kopci pri kravíne napojil na starú asfaltku, ktorá vedie zo Záboria do hory - cez rozľahlé lúky medzi Kantorskou a Jasenskou dolinou.

Tam sa dá blbnúť hodiny a hodiny a vidieť odtiaľ na kilometre a kilometre. Ak je teplo, dá sa zájsť po zvážniciach lesom v chládku až na lúky pod Lyscom, ak príde smäd, stačí odbočiť k niektorému salašu a hádam čohosi nalejú :-) Alebo do niektorej z chát v Jasenskej. Povrch je vypasený ako golfový trávnik, bonusom sú ovčie bobky. Treba mať blatník (hovník) aspoň pod bidónom :-)

Nazad sa dá cez polia prejsť napríklad k martinskému skanzenu, ak niekto nemá ešte dosť ľudovej kultúry. Ja som to švihol zase cez partizánsku Sklabiňu, ale inou dolinou, a zo Sklabine pomedzi kukuričné polia naspäť na tú cyklotrasu do Košút. Na tých „cezpoľných“ cestách je v takomto suchom počasí jedinou nevýhodou vrstva jemného prachu. Ale zablúdiť sa tu hádam ani nedá, stačí len držať si smer podľa výhľadov na okolité kopce a človek už sa raz vynorí tam kde chcel :-) V mojom prípade som šiel len za zapadajúcim slnkom – a to ma na záver krásneho, bezoblačného dňa odmenilo dúhou. Bez dažďa!

Rišo Pouš