Hybridná SNP-čka II.diel

DRUHÁ TRETINA – Rodinná hrebeňovka, 14 - 17.8.2023, Donovaly – Telgárt
5.Deň, Donovaly - Ďurková, 27 km, +1650, -1030
Z úvodu dva tímy sa spoja v Sedle pod Skalkou. Aby to najmenší predškolák zvládol (dal už kadečo, ale nie v troch dňoch po sebe), presunul sa tím A busom do Lužnej a vyšiel na hrebeň po žltej. Jednočlenný tým B držal trasu SNP-čky. Zvyšok dňa sa nesie v duchu: „Maličký nebehaj hore dole, čakajú ťa ešte dva dni“.
Čokoláda v závetrí hrebeňovej skaly, či nocľah na preplnenej Ďurkovej a s tým súvisiace komforty a diskomforty, sú presne to, čo sa v detských hlávkach ukladá najdlhšie.

6.Deň, Ďurková - Štefánička, 18 km, +1030, -920
Keďže usmernenia z prvého dňa adresáta minuli, prichádzajú prvé frustrácie. Osvedčená výchovná kombinácia vydierania a podplácania však posúva tým vpred. Po polievke, sladkosti a káve na Kamienke sú už všetci znova OK, takže to nakoniec dáme aj cez Ďumbier. Štefánička je žiaľ chata bez emócií, hoci strava bola výborná. Čudujem sa, ako som za chôdze vyregeneroval svalovku z prvej tretiny, čo sa mi ešte nestalo. Včera som chodil ako robocop, dnes ma už nič nebolí. S regeneráciou onej časti tela to bude zložitejšie.

7.Deň, Štefánička - Andrejcová, 37 km, +1610, -1920
Pre neskoré raňajky  (sorry ale 7:00 je na horskú chatu totálny podštandard) na Čertovicu skoro bežíme. Dvaja menší s manželkou tu plánovane končia. Bus, na ktorý dobiehame ich nakoniec nevezme. Ďalší ide za 5 hodín. Improvizujem a na „Fťerku“ ich nanominujem do auta dobrému pánovi, ktorý ich hodí na vlak do Brezna. Ešte pred tým porada s najstarším (12), či neskúsime namiesto Ramže až po Andrejcovú. Odobrí to, a tak vyhádžeme časť jedla a kuchyňu, kt. sme niesli zbytočne. V zmätku nechávam paličky na terase bufetu, nahradím ich papekmi.
Držíme sa. Aby nám to vydržalo, postupne nenápadne odľahčujem synovi ruksak a priebežne do neho sypem sladkosti a s mierou aj Izostar. Ak to dá, bude pašák. Je to pašák. Sme tam len pár minút po zotmení a čísla sú úctihodné.

8.Deň, Andrejcová - Telgárt, 16 km, +720, -1250
Ďalšie neskoro podávané raňajky sú v kombinácii s nahlásenými búrkami potenciálnym prúserom, obzvlášť ak sa dalo aj inak a rukasak je plný vlastného jedla. Za chyby sa platí a tak zaplatíme. Začne to menšími búrkovými zhlukmi za Orlovou. Bezprostredná šupa pred Královkou nás preberie z letargie, ale pohľad za horizont vrcholovej plošiny vysielača na čierňavu valiacu sa priamo na nás, nás nenecháva na pochybách. Vysvetlí mi niekto, od kedy u nás chodia frontálne búrky z juhovýchodu? Dostaneme kvalitne na bendžo a prakticky sa necháme splaviť do Telgártu. Kolená túto fázu nevelebia.

DUHÁ PRESTÁVKA
Do Telgártu vchádzame súčasne so starkého renoltíkom. Tomu sa hovorí tajming. Vyzdvihnúť si vnúčika – hrdinu - si starká nemohla nechať újsť a tak aspoň nie je starký sám. Nájdeme búknuté ubytko, prehádžeme výbavu, dáme spolu ešte obed a popočúvame maminkine rady typu: „Prečo sa tak ničíš! Šetri si sily na tie deti...“ Otec to vybaví stručnejšie: „Si vôl“.


TRETIA TRETINA – Solo MTB, 18 - 22.8.2023, Telgárt – Dukla - Medzilaborce
9.Deň, Telgárt – Útulňa Úhorná, 59 km, +2010, -1870
Ranný pobúrkový Horehron je neskutočný. Obávam sa bahna, ale dá sa to. Za Dobšinským kopcom sa krajina pokazí. Odlesnené plochy, kalamitiská, suchárové zóny. Kvantum popadaného jazdu kúskuje. Zlepší sa to len okolo Skaliska, kde je už koska. Zaznamenám prvý pád. Vyvrátený smrečok ma vrcholcom sotí do garátu. Skončím o 3 m nižšie v konároch hlavou dolu visiac za nohu zaseknutú v bajku. Legendárna „Bába pod Kořenem“ je šuvix proti mne. Skoro si aj cvrknem, kým sa z toho vyhrabem. Nič sa mi však nestane, ani bajku.
Začína byť riadne teplo, hrozia ďalšie búrky, ale nakoniec nasucho dorazím na Úhornú. Dlho som sám. Porobím, čo sa patrí v neďalekom prameni a rozkempujem sa na lavičke. Vymením platne. Hore do kajuty sa mi nechce. S príchodom noci sa búdka zaplní umorenými „ruksakmi s nohami“. S prvým z nich, ešte zvrtneme donášku z dedinskej krčmy, keďže samému mi doručiť odmietli. Luxus!

10.Deň, Útulňa Úhorná – Prístrešok pod Vysokým vrchom, 78 km, +2360, -2560
Po kúpele Štós fajné pojazdenie. Hodím do motora hemendex a kávu s trojicou „našich“, čo práve vyšla z jedného z kúpeľných domov. Konečne sa začínam cítiť trochu viac „in“ a tak sa socializujem. Idú protismer "maňána" systémom. Zbojnícka skala a Kloptáň by nepripraveného aj zaskočiť mohli, ale ja mám v motore ten hemendex. Pri Erike pod Kojšovkou ani nepribrzdím, však už len dole do Košíc. To „len“ nie je úplne namieste, nejdem tam dôjsť. Dole bijú nenormálne farenhajty. Zaleziem na akúsi burgrovú terasu, objednám si čosi nezdravé, kopec kofoly k tomu a chvíľu si len tak vysmŕdzam (doslova) v tieniku. Mal by som ešte trochu potiahnuť.
Dám ešte 650 vm a so šerom beriem nejaký prístrešok nad Kysakom. Medvede tu vraj nie sú. Teda v malom počte. Voda tu nie je žiadna a fľaše sú už prázdne.

11.Deň, Prístrešok pod Vysokým vrchom - Bardejov, 82 km, +1900, -2420
V Kysaku kupujem lístok na polnočák z Humenného do BA o 2 dni. Od teraz mám nôž na krku. Zaznamenám druhý pád. Stopka na pedál z jediného kusa dreva široko ďaleko ukončená saltom s dopadom na ruksak. Pár odrenín na zvláštnych miestach (vnútro oboch bicepsov?), inak OK. Zatiaľ najasfaltovejšia etapa, do serióznejších kopcov sa stúpa až na Čergove, kde treba trochu ponosiť, ale gro je parádne jazdivé. Pred Bardejovom ešte malebný Hervartov. Konečne sprcha a gastro relax v civilizácii.

12.Deň, Bardejov – Údolie smrti, 59 km, +2140, -2140
Prológ do kúpeľov ešte na pohodu ale Stebnícka Magura je už riadne do kopca. Hádajte kto koho nesie? Na Kohútove mám navigačne slabú chvíľu a nadrobím min 100vm. Keď vyjdem z lesa na lúky nad Kurimkou, vzduch sa mihoce ako na Sahare. Sviežo veru nie je. Pred Svidníkom ešte traverz Čarnohory.  V Kiku si kúpim nové kraťasy, tie čo mám na sebe sa mi už hnusia a prať nie je kedy. Pošlem ich neskôr balíkom domov spolu s ďalšími delikátnymi kúskami a pár drobnosťami, čo už nevyužijem, aby som na záverečné etapy ešte viac odľahčil. V príjemnej reštike si pridelím bôčik. Nenormálne palivo sa z toho vykľulo a záver dňa si užívam. Prespať v prístrešku pri hlavnej ceste nebol dobrý nápad, ale nič lepšie som nenašiel.

13.Deň, Údolie smrti - Medzilaborce, 48 km, +840, -830
Na Dukle som už o ôsmej a zháňam vodu. Zdochol tu pes. Zachráni ma poliak z obchodu s autosúčiastkami a odleje mi minerálku z vlastných zásob, pretože to čo vraj tečie v potrubiach by som ani čúrať nechcel. Čaká ma ešte presun do Medzilaboriec. Pokračujem teda ďalej na východ po červenej rozmočeným hraničným hrebeňom až po sedlo Čertižné a potom dole súbežne s tokom Laborca. Mám už celkom dosť, ale kúpeľ v riečke ma trochu napraví. Umyjem aj bajk, zaslúži si to. Z Medzilaboriec beriem vláčik do Humenného, kde si kúpim vstup na plaváreň len kvôli sprche. Keď som už na peróne, príde zlievak ako prasa. Presne tu mi to vôbec, ale vôbec nevadí.

TRETIA PRESTÁVKA
Nočný presun rýchlikom do BA s bicyklom je zážitok sám o sebe. V Kysaku mi predali spaciu miestenku do vagóna č.9, ale bajk má cestovať v predsieni sedadlového vagóna č.3, kde, ako zisťujem, mám aj ďalšiu miestenku na sedenie, lebo samostatný lístok pre bajk systém nevydáva. Super. Zámku samozrejme nemám. Uvelebím sa teda v sedadlovom vagóne a „teším“ sa na „plnohodnotnú“ regeneráciu v sede, ale len do prvej zastávky, kde pristúpi trojgeneračná rodinka Rómov. Najstarší na úvod skoro splieska svoju spolubývajúcu, keď si chce sadnúť tam, kde má miestenku a nie tam, kde jej on nakázal. Ostatní nie sú o nič diskrétnejší. Pýtam sa personálu, či sa to má šancu zlepšiť. Odpoveď je jednoznačná - bude to len horšie. Priviažem bajk repkou o hák a utekám perónom do spacieho vagóna dúfajúc, že ho nevidím naposledy. V kupéčku je ako v peci, okno musí zostať otvorené, rockový koncert podvozkovej skupiny teda môže začať.


PREDĹŽENIE – Solo MTB,  - 23 - 24.8.2023, Bratislava – Devín - Myjava
14.Deň, Bratislava – Devín – Amonova lúka, 70 km, +2570, -2170
Najprv prejazd ešte spiacou Bratislavou na Devín a hneď tvrdo hore na Kobylu.  Zliaty som na totálku a to nie je ani 8. Prejazd Blavy po červenej nie je vôbec zadarmo, je to prakticky stále hore dole naviac v mestskom odóre. Kamzík, Biely Kríž, Baba a potom prvé vynášky - Čmeľok, Skalnatá a hlavne k večeru Vápenná. Tankujem a naberám vodu, všade kde sa dá, dnes je to hlavne o chladení. Nechápem, ako po takej noci fungujem, ale ide to a finálne čísla ma skoro až prekvapia. Isté je, že som rád, že som touto etapou nezačal, bola by možno hneď aj poslednou. Nocľah v prístrešku je v pohode, Amón sa nedostavil, len dva dámske „ruksaky s nohami“ s vlastným stanom.

15.Deň, Amonova lúka - Myjava, 58 km, +1540, -1770
Zrána treba pojazdiť až pod Ostrý Kameň, kde sa musíte s bajkom vymeniť a zložiť ho až hodný kus za vrcholom Zárub. Potom je to už znova viac menej cyklistika. Začínam podliehať eufórii a tak pred Dobrou Vodou zakufrujem asi najmasívnejšie z celého tripu. Hrešiac spúšťam celú zbytočne vystúpanú dolinu.  Potom už nezaváham a čoskoro som na Bradle,  poslednej výraznej kóte celého tripu. Doteraz ma vôbec nenapadlo, že začiatok v Myjave bude mať takýto vcelku romantický dôsledok, však toto tu je veľmi dôstojné miesto na ukončenie takéhoto epického tripu. Šteknem teda čosi do kamery a pochválim sa, tak ako sa patrí, skoro pred celým svetom.

Golfík ma pred Billou čaká a je rozhorúčený hádam viac ako ja. Po ceste domov zabilancujem:
Defekt? Ani jeden!
Porucha? Žiadna!
Búrka? Jedna, aj to nie na bajku!
Pády? Dva, avšak úplne bez ujmy!
Kolená? Úplne OK!
Zdravotný problém? Žiadny!
Jazda v noci? Žiadna!
Celkový čas? Nad očakávanie!
Doping? Pribežne Isostar a pár gelov v naťažšie dni!
Zážitky? Za tri igelitky!
A ešte sa aj rodinku podarilo zapojiť!
Cítim sa ako starý vychcaný lišiak  a trochu tak aj voniam. Lepšie to dopadnúť nemohlo.   

MR