Ku prameňu Labe na bežkách

Miesto, kde pramení Labe je voňavé svojou atmosférou. Hlavne pri západe slnka s pohľadom na Krkonoše v červenej farbe. A ako je to v zime? Táto otázka sa mi vynorila, keď som skúmala možnosti výletu okolo Harrachova. Prameň labe je ideálny cieľ na jednodenný nenáročný výlet (aj keď Vysoké kolo, 1509m, lákalo tiež, ale vzhľadom k tomu, že sme vyrážali až okolo dvanástej , v ten deň nedosiahnuteľné). Čiastkový cieľ Vosecká búda – neskorý obed a podľa aktuálnej situácie sa uvidí. Hlásili totižto polooblačno a veľmi veterno.

Začínali sme v Jakuszyciach na poľskej strane, ale kľudne by sa dalo aj z Harrachova. Na Voseckú búdu je to síce iba 14 km, ale zato skoro stále stúpanie. Sem tam odpočinkový zjazd. Trate upravené, stopy vyrezané, „panoramata“ naleštené. Skoro ideál. Tesne pod Voseckou búdou nás neoficiálny ukazovateľ v tvare plechového červeného „V“ nasmeroval doľava do kopca a do hory turistickým chodníkom. Zrejme skratka. Príjemná, divoká neupravená cesta. Pekná zmena. Za chvíľu sa vynorila búda a začínala sa napĺňať predpoveď, pretože vietor fúkal neľútostne. Slnko našťastie stále pálilo.

Zašli sme na obed (jahodové knedlíky, mňam) a bolo jasné, že cieľ cesty nebudeme prehodnocovať. Na prameň to boli už iba nejaké 2-3 kiláky. Mierny stupák na Twaroznik (sústava kameňov) a potom už tradá po hrebeni. Vietor a príroda ukazujú svoju silu a vykúzľujú neuveriteľné scenérie. Mať tak so sebou lepší foťák! Pri Českej búdke sa vynárajú výhľady na Violík a poľský vysielač Wawel (píšem si do zoznamu ďalších cieľov). My to však stáčame smerom k prameňu a po cca 500 metrov by sme mali byť na mieste.

Z diaľky však nevidím nič, iba tyčové značenie a od nich naľavo nejaký ďalší ukazovateľ. Mno, snehu mnoho, tak jediné čo je z prameňa vidieť, je práve ten ukazovateľ. Ale výhľad na Krkonoše fest pekný. Trocha červenajú, čo nám pripomína, že by sme mali z hrebeňa zliezť dole. Miernym zamrznutým zjazdom brzdíme naspať k Voseckej a potom 9km iba stojíme na bežkách a obdivujeme miestny naturel, vlastne až do Harrachova. Na chvíľu zastavujeme pri Mumlavskom vodopáde (v lete určite pekná scenéria), ale vzhľadom k postupujúcemu šeru a zime nezostupujeme priamo k nemu a pokračujeme ďalej. V Harrachove vyzúvame bežky, prechádzame cez cestu, nazúvame bežky  a napájame sa na červenú magistrálu, ktorá vedie popri mieste, kde sme zaparkovali. Fajn výlet.

Jana R.