Livigno: Carosello a singltrail

Livigno leží v údolí, ktoré zovierajú medzi seba dva horské hrebene. Na oboch sa lyžuje, kým tomu východnému (Motolino) s bikeparkom sa budeme venovať nabudúce, dnes sa vyberieme na kopec oproti: Carosello 2700m.
Z kempu sme vyrazili po úpätí svahu po okraji lesa známym chodníčkom (singltrailom), ktorý obopína celé Livigno dookola. Po asi troch kilometroch traverzu sme sa dostali pod lanovku vedúcu na Carosello. Popod ňu vedú serpentíny. Strmá štrková cesta, na najľahší prevod a poďho dokopca asi 800 v. m.
Budem sa opakovať asi viackrát, ale keď poviem, že do Livigna sa chodí s novými širokými plášťami a že medzi 32 a 34 pastorkom vzadu je veľký rozdiel, tak to myslím vážne.

Samotný výšlap po jazdeckej stránke nie je moc zaujímavý, spomeniem, že sa dá celý vyšlapať. Ľahký však nie je. Zaujímavé sú však výhľady. Kvôli nim sa oplatí podstúpiť toto trápenie. Samozrejme jedincom so sado-maso sklonmi sa môže okrem tých výhľadov páčiť aj výšľapík.


Na vrchole nás čakali ďalšie výhľadové orgie. Z hrebeňa je vidieť na všetky strany. Pekne viedieť Ortler na východe, Berninu na juhu a zo švajcu na západe trčal tiež nejaký špičák. Trošku nás zaskočilo to množstvo snehu na vrchole. Od pôvodného plánu hned zísť dole do Val Federia sme upustili, kvôli snehovým poliam a prešli sme po hrebeni ponad lyžiarske stredisko. (mapka)


Z jazdeckého hľadiska nič moc, ale človek má pred sebou stále také výhľady, že musí zastavovať, aby pri jazde pozerajúc sa nespadol.

Po zjazde štrkovou cestou sme sa okolo stanice sedačky napojili zase na singl a pretraverzovali sme do Val Federia. Tu sme si vychutnali nádherné chodníčky na celoročne značenej trase La Pedaledy cyklistického maratónu, ktorý vedie veľkou časťou práve po singltrailoch.

Foto: Roland Lipták
           Martin Bartoň