Okolo Skalitého (s prídavkom)

Malo to byť také príjemné koliečko okolo Skalitého, v smere hodinových ručičiek, so začiatkom aj koncom v ústredí, lebo vlaky/busy/krčmy. Asi 26 km a tuším deväť hodín narátala mapa (prevažne po červenej značke), takže pre turistu by to bola príjemná celodenka. Výhľady početné a ďaleké, krajina pekná, pod nohami väčšinou pohodlné chotárne cesty cez lesy a ešte častejšie cez lúky.

Ono to aj príjemné bolo. Síce začiatok júla a obloha ráno takmer čistá, ale po studenom fronte ešte nestihli doraziť typické letné horúčavy. Aj severný vetrík spoľahlivo odfukoval muchy. Lenže na turistu nejako príliš rýchlo mi to ubiehalo, predsa len – naľahko som vybehol. Doslova. Takže keď som po štyroch hodinách mal zatočiť nazad dole do Skalitého – city, akosi sa mi ešte žiadalo hrebeňových pasienkov a potiahol som trochu ďalej, až do Svrčinovca. Ono by sa dalo v podstate až do Čadce, ale ma už odradil ten záver po betónke. Takže nakoniec to vyzeralo takto:

Detaily o trase povie fotogaléria a popisy k fotkám, nejdem sa teda moc rozpisovať. Len pár základných informácií, ak by sa niekto inšpiroval a stiahol si GPX - tu zhora. Značené je to všetko perfektne, len na dvoch či troch miestach značka nenápadne odbočuje z cesty, naoko jednoznačnej, treba dávať pozor. Aj keď upozornenie je tam vždy. Napríklad hneď v Skalitom, potom pred Švancarovcami a nad Svrčinovcom.

V podstate je väčšina trasy po príjemných, širokých hlinačkách, len v niektorých prudkých sklonoch menej príjemne skalnatých. Samozrejme krátke prechody cez osady asfaltové a v Poľsku dlhší, nový asfalt cez Vreščovský Beskyd (863 m). Ale ten sa dá podísť lesnou cestou cez nás. Lesný chodník – singlík asi len jeden: kúsok dole z hraničnej Kykuly (1087 m). Väčšinu času dominujú lúky a výhľady z nich:

Čo bolo ale hlavné - nedržal som sa značiek na 100%. Aj som sa divil, prečo niekedy vedú po spevnených cestách, keď obchádzky sú často po lúčnych či lesných cestách s krajšími výhľadmi a príjemnejším podkladom, navyše niekedy sú to skôr skratky ako obchádzky. Takže o tom to bude ďalej. Hneď prvá zachádzka je cez Trojak (Kykuľu 845 m), kde je dokonca celá nová turistická infraštruktúra, a ešte aj megalavička:

Potom zo Serafínova hore na hranicu som to strihol hore zjazdovkou – nechcelo sa mi po poľskej spevnenej ceste. O kúsok ďalej je priama cesta cez vrchol Skaľanky (867 m) tiež prírodnejšia ako červený obchvat kopca popri schronisku. A je to „aleja zakochanych“, tak odporúčam, ak pôjdete v páre :-)

Už spomínaný obchvat Vreščovského Beskydu naopak odporúčam. Nevyužil som ho, lebo stúpanie na vrchol začína normálne, len potom sa pripája zbrusu nový asfalt z Poľska. Na vrchole v podstate nič, len pár domcov. Po preklopení do klesania  vedie cesta okrajom lúk a o chvíľu sa asfalt našťastie stočí preč zo značky:

No a ku koncu som na rázcestí Tri kopce neodbočil doprava dole do Skalitého, ako som plánoval, ale ťahal som ďalej po zelenej (to je ten prídavok). Lenže aj tá sa pod Stankovom (792 m) mení z lesno-lúčnej na betónovú, tak som ju obabral skratkou priamo cez vrchol Stankova. Oplatilo sa – pekný úsek. Cez vrchol po lúkach a zbeh na Črchľu lesom po zvážnici (síce čím nižšie, tým horšej, ale dalo sa).

Posledný úsek (po žltej do Svrčinovca) vedie po hrebeni, po betónke, ale tá sa tiež dá na viacerých miestach obabrať po lúkach – na mapách to pekne vidno. A záverečný zostup tiež celý po lúkach a nie tým malým kúskom lesa, ako značka káže, takže som sa napojil na spodok kalvárie a cestou na stanicu som sa elegantne vyhol hlučnej hlavnej ceste. Ale celkovo dobre bolo, odporúčam, pekná trasa!

Rišo Pouš