Pohronský Inovec od západu na východ

Alebo zo Zlatých Moraviec do Novej Bane, alebo začiatok Rudnej magistrály. Takže červená značka, takých 27 km, dá sa za deň. Do polovice stúpanie na Inovec, potom klesanie. Jednoduché, jasné a krajinársky pekné. A aj dobre značené, čo treba oceniť najmä na rozľahlých lúkach. Svahy mierne, takže je to aj na 100% bajkovateľné, v oboch smeroch. Aj keď v smere od Novej Bane by som volil radšej cyklotrasu, aspoň na začiatku, po Bukovinu. Turistická značka sa z mesta (od Záhrbu) dvíha trochu strmšie, ako je pre bajkera komfortné.


Zdroj: https://mapy.hiking.sk/

Tunajšia krajina má skôr charakter náhornej planiny, takej mierne vrchovinovo guľatej. Patrí medzi (pôvodom) sopečné pohoria Slovenského stredohoria, takže ak z trávy nejaká skalka trčí, bude to andezit, prípadne ryolit. Pod nohami prevažne lesné a lúčne cesty - spevnené, takže v lesoch nie veľmi rozryté. Na najvyšší kopec vedie asfaltka:



Na začiatku sa treba „premotať civilizáciou“, čo znamená asfalt z Moraviec cez Žitavany až pod les. V lese nádherný chodník presvetleným dubovým lesom, len po chvíli prejde na lesnú cestu. Nuda ale nehrozí, okolo sa objavujú zaujímavé skalky. Poľovnícka chata Hladina je už na okraji rozľahlých a veľmi pekných Obyckých lúk. Oplatí sa hneď na ich začiatku spraviť si zachádzku po žltej na Benát - nádherné, veľké skalné mesto s výhľadmi na Požitavie. Obzor v diaľke uzatvára hrebeň Tríbča, akurát pod nohami je hnusná jama nového kameňolomu. Typické Slovensko...



Po návrate na lúky je to kus poriadnej romantiky: solitérne stromy, bzučiace včely, roztrúsené chatky... A stredom lúk ide nová, široká cesta, po ktorej behajú náklaďáky do toho lomu :-))) Ak je aj vyššia tráva, stĺpiky so značkami spoľahlivo vedú.



Potom cesta lesom až pod Veľký Inovec, dokonca je tu aj (hádam jediný) kus ihličnatého - práve okolo sústavy vodojemov a jednej slabo čurkajúcej studničky. Voda v nej fajná, len sa treba poriadne ohnúť k nej. Inovecké sedlo je už neďaleko - tým názvom trochu preháňa, je to len lúka, ale zasa pekná, a ešte krajšie sú tie okolo vrcholu Veľkého Inovca (901 m). Od chaty je nádherný priehľad lesom na mochoveckú atómku a z vrcholových brál na celé Štiavnické vrchy a kus nížiny pod nimi.



Z vrcholu Inovca sa cez mozaiku lúk a lesov (no, aj rúbanísk, miestami) dostávame do kraja novobanských štálov. To znamená chalúpky, osady, veľa ovocných stromov a štvornohých kosačiek, sem tam božia muka na križovatke chotárnych ciest... Táto krajina oko veľmi poteší. Do mesta sú to z Inovca necelé tri hodiny, už je to v podstate len z kopca. Všetko po príjemných lesno-lúčnych cestách, len cez štál Bukovina kúsok po asfalte a na konci zostup na Záhrb takým zeleným „tunelom“ po chodníku. Šťastnú cestu!

Rišo Pouš