Pohronský Inovec – severná časť

Medzi najznámejšie turistické ciele Pohronského Inovca nepochybne patrí jeho najvyšší vrchol Veľký Inovec (901 m n. m.), príp. Starohutský vodopád. Tentoraz som ale uprednostnil severnú časť pohoria, ktorá sa turistovi určite má čím zavďačiť. Na slabé zimy z posledných rokov som si už akosi zvykol, takže slabá alebo žiadna snehová pokrývka ma nijako neprekvapuje. Je polovica decembra, podmienky na bežecké lyžovanie v mojom okolí mizerné, preto volím pešiu turistiku. Ráno nasadám do rýchlika, v Novej Bani prestupujem na prímestský autobus do Malej Lehoty. Aj keď v Novej Bani niet po snehu ani chýru, cestou autobusom do vyššej nadmorskej výšky sa to postupne sfarbuje do biela. Žiadna sláva to ale nie je, max. 5cm (ne)súvislej snehovej pokrývky.

Z autobusu vystupujem v obci Malá Lehota, rovno pred NPP Andezitové kamenné more (540 m n. m.). Predmetom ochrany je utuhnutý lávový prúd andezitov, ktorý sa rozpadol do nepravidelných viacuholníkových blokov. V blízkosti kamenného mora sa nachádza aj koniec náučného chodníka (začína pri Starohutskom vodopáde), na ktorého trase je umiestnených niekoľko informačných panelov. Jemný snehový poprašok na kameňoch a prenikajúce slnečné lúče pomedzi konáre okolitých stromov dotvárajú zaujímavý pohľad. Urobím ešte pár záberov a pomaly opúšťam Malú Lehotu.

Z Malej Lehoty vedie modrý turistický chodník (spočiatku súbežne s náučným chodníkom). Pokiaľ máte staršiu mapu (pred r.2008), modrý chodník od Vojšína pôvodne neschádzal do Malej Lehoty, ale pokračoval do obce Píla (tento úsek je dnes už zrušený). Miernym stúpaním na Vojšín sa mi v slnečnom inverznom počasí otvára nádherný panoramatický pohľad na Malú Lehotu a rozptýlené osídlenie (štále) v jej katastri. Po necelej hodinke príjemného výstupu sa dostávam na vrcholovú plošinu Vojšína, ktorý je už z diaľky dobre rozpoznateľný podľa kovovej konštrukcie vysielača. Výhľady z Vojšína stoja za to, na severe vidieť Vtáčnik, na juhozápade zase Tríbeč a Zobor. Na Vojšíne sa nachádza aj vrcholová stanica lyžiarskeho vleku, ktorý akosi márne čaká na sneh a žiaľ kvôli snehovým podmienkam v posledných rokoch pôsobí dojmom skanzenu zjazdového lyžovania... Od turistického smerovníka pri kríži vedie na kótu Vojšín (819 m n. m.) krátka, desaťminútová odbočka. Na vrchole Vojšína stojí za pozornosť kamenná tabuľa informujúca o kartografických meraniach Samuela Mikovíniho na Vojšíne. Mikovíny dokonca označil Vojšín za strategický triangulačný bod na Slovensku.

Od Vojšína pokračujem po modrej značke (náučný chodník ide miestami súbežne, inde sa nenápadne odpája) smerom do Sedla Kuchyňa. Na oblohe pozorujem frontálnu oblačnosť, takže podmienky na fotenie už nie sú také ako doteraz. Aj napriek tomu sa z tohto úseku miestami naskytujú ďaleké pohľady na zasneženú Malú Fatru a hrebeň Nízkych Tatier, ale vidieť aj Ľubietovský Vepor, Hrb, Poľanu a samozrejme aj dominantu Štiavnických vrchov – Sitno.

V Sedle Kuchyňa pozorujem staré obydlia s hospodárskymi budovami, mnohé z nich sú už neobývané a niektoré aj značne schátrané. Autobusový spoj sem zrušili pred 17 rokmi... Neďaleko od turistickej orientácie natrafím na niekdajšiu turistickú Chatu pod Vojšínom. Turistickú chatu postavil okresný odbor KČST v Leviciach s podporou Okresného úradu v Novej Bani v roku 1938. Aj tento fakt svedčí o turistickom potenciáli Pohronského Inovca. Žiaľ chata má zrejme svoje najlepšie obdobie už dávno za sebou a v súčasnosti je  nevyužívaná.

Od Sedla Kuchyňa schádzam okrajom polí a lúk po zelenej značke do Veľkej Lehoty (náučný chodník pokračuje ďalej k Starohutskému vodopádu). Veľká Lehota je podobne ako aj Malá Lehota typická rozptýleným osídlením, do jej katastra patrí až 16 štálov a 2 osady. V centre obce pred kostolom je postavený pamätník obetiam 1. svetovej vojny. Krátky decembrový deň mi neumožnil prejsť toho viac, no napriek tomu som získal presvedčenie, že aj severná časť Pohronského Inovca je turisticky hodnotná a bohatá na prírodné a kultúrne zaujímavosti.

Vladimír Kobza