Rumunský Maramureș: kultúra, tradície, pamiatky

Rumunsko, to nie je len Fagaraš, Bukurešť a Drakula. Aj keď to je cestovateľský základ. Tým z vás, ktorí však majú radšej ospalý chod vecí, posledné náznaky divočiny a závan tradícií, určite odporúčam región na severe Rumunska, zvaný Maramureș. Leží na hranici s Ukrajinou a ponúka množstvo lahôdok od tých kultúrnych počnúc, tými prírodnými končiac.

To, čo pri prechode touto oblasťou udrie do očí ako prvé, je vidiecky ráz krajiny. Množstvo obrábaných polí, rozsiahle záhrady plné ovocných stromov a kosené lúky od obzoru po obzor. K tomu stáda dobytka a konské povozy na ceste a človek sa razom prenesie v čase 50 rokov dozadu. Pre mňa bolo priam magické sledovať, ako sa s prichádzajúcim večerom zapĺňali lavičky na priedomiach - či mladí, či starí, žiadna telka, žiadne WiFi - proste len tak, aby ľudia spolu hovorili.


Remeslá

Nezameniteľnú vidiecku kultúru tu dotvárajú tradície a remeslá. Hlavne stále prekvitajúce rezbárstvo je prítomné na každom kroku. Umenie miestnych rezbárov poznať na každom drevenom kostole, na priedomiach, no hlavne na tradičných vyrezávaných drevených bránach. Tie sú pre región Maramureș charakteristické a aj keď ich človek počas cesty vidí stovky, pohľad na ne nikdy neomrzí. Ich zložitý reliéf často obsahuje tradičné motívy ako slnko, reťaz či skrútené lano.


Architektúra

Stavebná architektúra v miestnych dedinách nie je sama osebe ničím výnimočná. Dosť pripomína slovenskú dedinu spred pár desiatok rokov. Čo však zaujme na prvý pohľad, sú domy celé obložené kachličkami. Farebná mozaika geometrických vzorov pôsobí veselo a napodiv vôbec nie gýčovo. Takých domov tu nie je veľa, v každej dedine snáď len pár kúskov, no o to viac vynikajú.


Keď už sme pri tých stavbách, musím spomenúť Certeze, dedinu, ktorá sa vymyká z lokálneho vidieckeho koloritu. Slávu obci prinášajú vily postavené najmä z peňazí zo zárobkov v zahraničí. Novozbohatlíci tu hrajú nepísanú hru o najgýčovejší a najokázalejší dom. Niekoľkoposchodové rárohy so zložitými strechami, balkónmi a antickými stĺporadiami, s tepanými bránami a mixom moderných architektonických prvkov sú ako päsť na oko. O to viac, že väčšina víl je prázdna.


Samostatnou kapitolou je jednoznačne elektrika. Spôsob vedenia elektrických drôtov mi privádza jemnú srdcovú arytmiu. Kilometre káblov ťahaných vzduchom a „zmuchlaných“ v neskutočných klbkách na stĺpoch alebo budovách sú určite nočnou morou zhýčkaného európskeho elektrikára. No pre Rumunsko sú také typické...


Pamiatky

Za zastávku určite stojí dedinka Săpânța s jej presláveným Veselým cintorínom (Cimitirul Vesel, vstupné 5 RON/os.). Že slovo „cintorín“ a „veselý“ nejde dokopy? Tu vás presvedčia o opaku. Množstvo vyrezávaných a pestro pomaľovaných náhrobkov zachytáva obrazy zo života zosnulých alebo príčinu ich smrti. Výjav vždy dopĺňa krátky humorne či ironicky ladený epitaf. Väčšina náhrobkov nesie rukopis miestneho umeleckého rezbára Stana Ioana Pătrașa, ktorý tejto práci zasvätil celý život. Dnes v jeho stopách pokračujú jeho učni.


Pre región Maramureș sú charakteristickým znakom aj kostoly. Veľké, malé, staré, nové, murované, no hlavne tie drevené. Pravoslávne stavby sa vyznačujú úzkymi vysokými vežami na západnej strane kostola a šindľovými strechami. Postavené sú celé z dreva bez použitia oceľových klincov a ich interiér zdobia nástenné maľby. Osem z nich (Rogoz, Desești, Șurdești, Plopiș, Budești, Bârsana, Poienile Izei a Ieud) je zapísaných aj do svetového dedičstva UNESCO.


Ženský pravoslávny kláštor v Bârsane (Mănăstirea Bârsana) je nedávno vybudovaný komplex 14 drevených stavieb. Najzaujímavejšou z nich je drevený kostol zo začiatku 18. storočia s vežou vysokou 56 metrov. Je považovaný za najvyššiu drevenú stavbu v Európe a taktiež zapísaný v zoznamoch UNESCO. Kláštorný areál má všetko, čo správny turistický cieľ 21. storočia má mať. Nájdete tam múzeum, suveníry, občerstvenie a hlavne stále masu turistov.


Hory
To, čím je Maramureș zaujímavý, sú v neposlednom rade hory. Sú nádherné, rozsiahle a ešte stále relatívne opustené. Nie je problém (údajne) tu za celé dni nestretnúť ani človiečika, alebo natrafiť len na miestnych pastierov oviec či kráv. Divočina v tej najkrajšej forme. Do regiónu spadajú viaceré významné horstvá, napr. Oaș, Gutâi, Țibleș a, samozrejme, najznámejšie Maramureș a Rodnei. Pár konkrétnym túram budú venované ďalšie články.


Jaraba