Rumunský Maramureș: Pietrosul Rodnei (2303 m)

Mestečko Borşa je známym turistickým centrom oblasti Maramureş. Leží v údolí rieky Vişeu a zo všetkých strán je obklopené vysokými horami. Zo severu na hranici s Ukrajinou je to pohorie Maramureş a z juhu o niečo vyššie pohorie Rodna. Práve v ňom sa nachádza aj najvyšší vrchol celej oblasti Pietrosul Rodnei.

Borşa (670 mnm) je ideálnym štartovacím bodom na tento vrchol. Z mesta naň vedie modrá pásová turistická značka. Kto je však lenivý a (auto)mobilný, vie si celú trasu ešte o niečo skrátiť. Autom sa dá dostať úzkymi uličkami až ku kláštoru nad Borşou (Schitul Pietroasa, ~ 1000 mnm) a ušetriť si tak viac než 300 výškových metrov. Pri kláštore je veľké parkovisko s parádnym výhľadom na celú dolinu. Po večernom lejaku sa v nej však prevaľujú nepriestrelné chuchvalce hmly.



Výstup začína poza plot kláštora širokou lesnou cestou. Tá nás neomylne vedie cez riedko porastené lúky k lesu. Z trávy pri chodníku vykúka neskutočné množstvo hríbov, zodpovedajú tomu aj kvantá hubárov, ktorých stretáme. No okrem nich je les plný aj odpadu najrôznejšieho druhu. Smutná rumunská realita. Nebyť tohto faktu, cítim sa tu ako doma, charakter krajiny veľmi pripomína naše pohoria.

Cesta stúpa serpentínami stále vyššie, len občas využívame niektorú zo skratiek. Počasie je pochmúrne, dokonca začína opäť pršať. Našťastie nie na dlho a po vylezení nad hranicu lesa sa oblačnosť pomaly ale isto rozpadá. V dierach medzi oblakmi sa zjavujú okolité scenérie. Stúpanie na chvíľu zvolní pri budovách meteorologickej stanice (Stația meteo Iezer, ~ 1770 mnm). Hlbšie do doliny vedie už len úzky chodník. Neďaleko pri potoku v kosodrevine je aj oficiálne táborisko pre stany. Dolinu pred nami obklopuje z troch strán hradba skalných stien a v jej závere sa leskne priezračná hladina jazera (Lacul Iezer, ~ 1840 mnm). Proste horská idylka.



Od jazera sa na hrebeň štverajú nekonečné serpentíny. Jediné, čo vyvažuje ich jednotvárnosť, sú kvantá sladkých čučoriedok priamo na chodníku a čoraz krajšie výhľady. Až po vylezení do sedla sa otvorí pohľad aj na druhú stranu priamo do srdca pohoria Rodna (Munții Rodnei). Vrcholky hôr sú stále v oblakoch, no pekne modelované úbočia a členitý terén dávajú tušiť široké turistické a skialpové možnosti. Rozložitosť pohoria berie dych.



Zo sedla už dovidieť na neďaleký vrchol. Pohodlné stúpanie k nemu je miestami spestrené vykladaným chodníkom a divotvorným oceľovým „zábradlím“. Na vrchole (vârful) Pietrosul Rodnei (2303 mnm) tróni malý murovaný domček, svojho času vraj nejaká meteorologická búdka. Teraz však s deravou strechou a kopami odpadkov vnútri veľmi neposlúži ani ako núdzový bivak. Výhľady sú však odtiaľto nádherné, otvorené do všetkých strán. V prevaľujúcich sa oblakoch sa nám podchvíľou odhaľujú priľahlé vrcholy Piatra Albă a Rebra, hlboko v doline pod nami je rozťahaná Borşa. Čaro okamihu je silné, no treba sa pobrať dole.



Zostup zahajujeme tou istou trasou. Stretáme čoraz viac miestnych turistov, najviac sa ich grupuje pri jazere. Poniektorí sa snažia dostať k meteostanici aj džípom, ale je to nadľudský výkon. Akurát čo zasmradia celé okolie. Klesanie lesom sa zdá byť nekonečné. Aspoň chvíľami sa objavia nové pohľady na pohorie Maramureş pred nami, ktoré bolo ráno ešte zahalené v oblakoch. Okolo kláštora to už žije. Počas čakania na ostatných členov výpravy si doprajeme prieskum upraveného areálu. Nazrieme do dreveného kostola, podporíme tržby v obchodíku so suvenírmi a poniektorí neodolajú a rozozvučia ťažké zvony na nádvorí. To už sa ale miestnym mníškam veľmi nepáči. A tak je najvyšší čas pobrať sa domov...

Približné časy:
Schitul Pietroasa - meteostanica: 2:00 hod.
meteostanica - Pietrosul Rodnei: 1:30 hod.
Pietrosul Rodnei - Schitul Pietroasa: 2:45 hod.

Jaraba