Vysoké Tatry: Hrebeň Hrubô

 Vysoké Tatry - Tri Studničky - Kôprová - Nefcerka - hrebeň Hrubô - Furkotská dolina - Štrbské pleso = 13,5 hod

Je 4:30 a potom ako sme jedno auto zaparkovali na Štrbskom plese vyrážame od druhého z parkoviska na Troch Studničkách. Marcel to nadnes vypočítal na 15 hodín. Ak pôjde všetko hladko tak ako má...

Pri nástupe nehľadáme cestu. Dnes idem s parťákom, ktorý to tu už dobre pozná... Nástup na hrebeň nám aj tak trvá cez tri hodiny. Marcel vybral Zadnú Garajovu vežu ako miesto, kde začneme na hrebeni. Na nej už raz pri prieskume hrebeňa bol. Podarilo sa mu vtedy prejsť začiatok hrebeňa aj preto dnes začíname tu.

Počas výstupu Nefcerkou hore na hrebeň sa neviem nabažiť pre mňa úplne nových výhľadov. Popri tom debatujeme aj o Marcelovom projekte, ktorý mu už pár rokov vypĺňa jeho čas strávený v Tatrách.

"Je to už dávnejšie, čo sa mi dostala do rúk knižka Ivana Bohuša: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Popri všetkých dolinách, plesách, sedlách a štrbinách sú tam aj názvy všetkých štítov, ihiel, kôp a vrcholov. Všetky ktoré teda už oficiálne majú nejaké meno... Zobral som vtedy knižku do rúk a ceruzkou som si začal odškrtávať vrcholy na ktorých som už bol... Nebolo ich málo a pri ďalších túrach som si akosi samoozrejme zvykol vyberať miesta s vrcholmi na ktorých som ešte nestál. Takto bežali rôčky a dnes už mám tých vrcholov vyše 600. Podľa tejto knižky mi už chýba len necelá stovka..."

Takto nejak opisuje Marcel svoj projekt, ktorý sa medzičasom stal pre neho obrovskou vášňou... 

"Nechodím do Álp, popri práci a rodine by som to ani moc nestíhal, ale ani to nepotrebujem. V Tatrách mám všetko...!"

Je to už asi 20 rokov, čo sme s Marcelom v Tatrách celkom pekne poliezli. Po takom čase máme o čom rozprávať a tak debata končí až na hrebeni.

Hrebeň Hrubô je zo severu ohraničený Hlinskou, z juhu Nefcerskou dolinou. Tento odľahlý a dlhý hrebeň má ročne možno len zopár prelezov. Ten, kto sa tu vyberie musí rátať s tým, že zadarmo to nebude...

Začíname na Zadnej Garajovej veži a čo nás čaká je pre nás oboch neznáme... Ak by sa to podarilo celé tak na vrchole Furkotského štítu by sme mali mať za sebou 15 vrcholov a veží...

Lezenie to nie je ťažké, tak maximálne za tri, možno pár miest ťahá ku štyrke. Rozhodujúca je orientácia, cit pre terén a hľadanie správnej cesty. Sem tam treba kúsok hrebeňa obísť, väčšinou zo strany Nefcerky. Pri výleze na Teriansku vežu, najvýznamnejší vrchol hrebeňa obchádzame časť hrebeňa zľava. Nezabúdame samozrejme vždy vyliezť na každú vežičku alebo vrchol. Čas ubieha, veža za vežou tiež. Strácam prehľad len približujúci sa masív Hrubého štítu ukazuje že postupujeme.

Aj keď sa nám darí byť mierne rýchlejší ako je plán, hrebeň si žiada svoje a prvá búrka už mieri poza Kriváň na Liptov, lezieme ďalej a tešíme sa, že nás to obišlo. Neobišlo, lebo zakrátko prichádza ďalšia vlna mrakov a tentokrát nám už pokropí skalu. Lezieme súbežne, kde tu niečo založíme. Takýto terén si žiada veľký stupeň improvizácie. 

Hrmí a tentokrát to vyzerá, že nás to už neminie... Marcel má hrebeň dôkladne naštudovaný a tak sa dozvedám, že musíme bezpodmienečne ďalej. Dávame v poradí asi tretí zlaňák. Ostrý hrebeň preliezame už za mokra a blížime sa ku Vyšnému Terianskemu sedlu. Tu sa vraj dostaneme dole. Za normálnych okolností sa do sedla ťažko zlieza. Začína už husto pršať, hľadáme zlaňák, Marcel nachádza hodiny, v hodine dvanástej. Padajú krúpy keď zlaňujeme, ťažko stiahneme lano a bežíme dole. 

Z Vyšného Terianskeho sedla sme sa dostali do hornej časti Nefcerky pod Hrubý štít, neďaleko Furkotského sedla. Po malej pauze sa búrka priženie už definitívne a my sme radi, že sa nám podarí skryť pod veľký kameň s bivakom. Za pár minút napadne asi 10 cm krúpov. Blesky už šľahajú do okolitých kopcov. Marcel ešte zamrmle, že tu nie sme pred nimi v bezpečí ale kto chce ísť do toho krupobitia? 

Až to celé zase skončilo, pod kameňom sme už celkom pekne vytuhli. 12 vrcholov z 15 plánovaných sme dnes dali, bilancuje Marcel. Chýba mi tu ešte jedna vežička na ktorej som nebol, tá tesne pod Hrubým vrchom... nevadí vrátim sa po ňu...

Cez Furkotské sedlo sa v pohode dostávame aj cez krúpy a schádzame dole na Štrbské pleso.

Martin a Marcel