Turistika - Liparské ostrovy: Stromboli - najaktívnejšia sopka na svete - Vetroplach magazin

Liparské ostrovy: Stromboli - najaktívnejšia sopka na svete

31.12.2014
liparske-ostrovy-stromboli-najaktivnejsia-sopka-na-svete

Taliansko - Sicília - Liparské ostrovy - Stromboli

Stromboli je názov sopky a rovnako aj ostrova, ktorý tvorí časť sopky vykukujúcej nad morskú hladinu presne do výšky 924 metrov. Pod morskou hladinou je to vraj ku základni ešte ďalších 2000 metrov.

Najvýchodnejší zo siedmych Eolských(Liparských) ostrovov si buduje svoju povesť už dlhé roky. Prvé zmienky o vybuchujúcej sopke sú známe spred asi 2500 rokov. Aj keď výbuchy neboli nijako ohromujúce a deštruktívne, tak Stromboli si vybudovala svoje meno práve vďaka pravidelnej takmer nepretržitej aktivite.

Samozrejme táto aktivita nie je konštantná. Výbuchy sú niekedy silnejšie, inokedy slabšie. Stratovulkán Stromboli však vybuchuje tak pravidelne, že dokonca celosvetové pomenovanie pre takúto sopečnú aktivitu sa uvádza ako Strombolská aktivita.

Svojou aktivitou, neprehliadnuteľnou už z veľkej diaľky (pozorovali sme ju z pevniny z mestečka Tropea) si Stromboli už v staroveku vyslúžilo pomenovanie maják Tyrhénskeho mora.

 

parádny_pohľad_aj_so_zvukovým_efektom

 

Je to zaujímavý paradox ale práve zvetralá sopečná pôda je svojím obsahom živín veľmi úrodná a tak ľudia oddávna vyhľadávali úbočia sopiek aby tu mohli pestovať pre nich užitočné rastliny a stromy. Inak tomu nebolo ani na Stromboli. Dlhé roky bola známa obrovskými sadmi ovocných stromov, hrozna, olív a kapery. Až kým v roku 1930 zvýšená sopečná aktivita nespôsobila na ostrove rozsiahle požiare, ktoré ukončili jedno obdobie prosperity.

Život začal znovu rozkvitať na ostrove až v druhej polovici 20teho storočia a to hlavne vďaka cestovnému ruchu. Talianom krásy ostrova znovu pripomenul film s herečkou Ingrid Bergman. V minulosti si táto sopka zahrala aj úlohu v románe Cesta do stredu Zeme od Julesa Verna.

Dnes je Stromboli hlavne známym talianskym letoviskom. Tráviť dovolenku tu prichádza veľké množstvo ľudí. Počas hlavnej letnej sezóny sú ceny na ostrove veľmi vysoké a tak niet divu, že medzi skromnejším turistami kolujú o tomto ostrove rôzne chýry.

 

San_Vincenzo,_prvý_pohľad_z_prístavného_móla

 

Sopka ako cieľ?!

 

Priznám sa, že mne ako veľkému nadšencovi prírody a hôr sopky dlho nič nehovorili. Sopka vo mne evokovala predstavu spálenej, vyprahnutej púštnej krajiny. Našťastie Slávka okrem toho, že študovala geológiu tak v sebe neprestala udržiavať tú iskierku nádeje, že sa raz zblízka na tieto miesta pozrie.

Mali sme informácie z rôznych zdrojov, že práve na Stromboli by sa pri troche šťastia dala vidieť sopečná aktivita na vlastné oči. Zatiaľ čo Vezuv bol zaujímavý, tak už návšteva neďalekého ostrova Vulcano s jeho fumarolami a sopečným bahnom fangom bole pre mňa priam šokujúca skúsenosť. Nikdy by som si nepomyslel, že to môže byť také zaujímavé...

A s touto skúsenosťou sme vystúpili zo vznášadla Aliscafi na betónové mólo v osade San Vincenzo s nabalenými batohmi na chrbtoch.

 

Po dvoch nociach v stane na Vulcane sme sa rozhodli, že skúsime nájsť lacné ubytovanie. Plán bol ostať tu len dve noci. Začiatkom mája sa ešte sezóna len ospalo prebúdza zo zimného spánku. Hneď na prístavnom móle sme odolali ponukám niekoľkých domácich ponúkajúcich nám svoje služby, aby sme po krátkom rozhovore s predavačom ovocia v neďalekom stánku aj tak skončili u jedného z nich.

rozmiestnenie_kráterov_-_z_tohto_miesta_sme_sa_pozerali_až_v_tme_(net)

20 euro na noc za osobu, čiže 40 za dvoch znel ortieľ, však sme tu len dve noci, povedali sme si a namiesto chytania komárov budeme v noci spať. Na intenzívnu prehliadku ostrova nám bude treba sily. Nedávny daždík, ktorý sa prehnal nad Vulcanom nám v rozhodovaní tiež pomohol. Mali sme každý len zopár vecí zbalených v batohu.

Zaplatiť ubytovanie bolo strategické rozhodnutie, zhodli sme sa neskôr. Aj vďaka tomu sme už o chvíľu po vylodení mohli hodiť batohy na postele v jednoduchej izbičke v ešte jednoduchšom domčeku s veľkou terasou a úplne naľahko sme vyrazili na prieskum. Ešte predtým nám ale pani domáca, na naše veľké prekvapenie privydaná rakúšanka opatrujúca dve deti vysvetlila ako to beží:

Na sopku je povolené ísť len so sprievodcom, od zvýšenej sopečnej aktivity v rokoch 2003-4 keď bola sopka pre turistov celkom uzavretá sa po jej ukľudnení príslušné úrady rozhodli, že návšteva vrcholu bude organizovaná a zabezpečovaná horskými vodcami so špeciálnym vulkanologickým výcvikom. Ako hlavný dôvod poslúžili dva smrteľné úrazy turistov, ktorí v osudnú noc táborili na vrchole a pozorovali výbuchy.

Ešte v deň nášho príchodu, po rannom kúpele vo fangu na Vulcane sme sa po preplavení nepokojným morom, našťastie bez morskej choroby, vydali na prieskum ostrova. Napriek únave z posledných dní nás hnalo vpred veľké očakávanie. Podľa údajov zo sprievodcu je totiž možné vidieť výbuchy z vyhliadky nad miestom, ktoré sa volá Semaforo Labronzo

Už sa stmievalo, keď sme sa dostali na spomínané miesto. Zdržali nás nielen úžasné výhľady na osadu San Vincenzo, jej časť San Bartolo a na neďaleký ostrovček Strombolicchio ale aj prehliadka stakého cintorína a absolvovanie vyhliadkového chodníčka traverzom nad osadami. Kým sme niečo zbadali začuli sme výbuchy...ťažko opísať to vzrušenie. "Uvidíme niečo?! - to bola jediná otázka tejto chvíle...

 

Prichádzame na hrebeň vyrážajúci k vrcholu sopky od miesta zvanom Semaforo Lauronzo. Tu sme to uvideli prvý raz... Stmievalo sa ale nasledujúcich 200 výškových metrov sme priam vybehli. Vo výške 400 metrov nad morom je tu taká malá vyhliadková plošina. Oficiálne sa ďalej bez sprievodcu nesmie pod hrozbou veľkej pokuty.(Tabuľa) To sme dnes ani nemali v pláne. Sadli sme si na plošinu a pozerali sa na úžasné divadlo: vybuchujúci kráter za ohľušujúceho rachotu chŕlil do výšky ohňostroj, divadlo sa opakovalo približne každých 20 minút.

Po hodnej chvíli sme sa vybrali na návrat späť. Tentoraz najprv dole, okolo vyhliadkovej reštaurácie a potom pri svetle čeloviek cez celé San Vincenzo až do našeho ubytovania. Zážitok bol veľkolepý, aj keby sme už potom nič nemali vidieť, tak to naozaj stálo zato...

Ale my sme vidieť chceli a keďže na nete sme sa dočítali o ľuďoch, ktorí prišli až sem a na sopku nevystúpili kôli strašne drahému poplatku tak sme len s malou dušičkou vstúpili do jednej z troch agentúr organizujúcich výlety na vrchol. Na nete sme sa totiž nikde nedočítali cenu napriek viacerým prečítaným reportážam a tak sme čakali sumu, ktorá nás rozplače...

 

"Jasné máme na zajtra ešte voľné miesta, odchod je o pol piatej popoludní, treba mať turistické topánky, oblečenie, čelovku, prilbu dostanete od nás a cena je 25 euro na osobu!!!"

 

Stromboli_-_večerné_divadlo

 

Na druhý deň po našom príchode na ostrov sme v podvečer stúpali hore strmými serpentínami v zástupe ľudí. Naša skupinka mala 12 ľudí. Jeden talian sa musel po chvíli otočiť, keďže nevládal z dychom. Výstup vedie pomerne dobrým chodníkom a 900 výškových metrov sa pohodovým tempom zdoláva za tri-štyri hoďky.

Vekový priemer našej skupinky je pomerne vysoký... tempo nám vyhovuje, vychutnávame si výhľady. Snažím sa od nášho sprievodcu vymámiť čo najviac informácií nielen o Stromboli, naším ďalším cieľom bude Etna...

 

Máme šťastie, počasie je výborné, neviem si to predstaviť ísť v letnej horúčave. Jediný mrak, ktorý máme nad hlavou je ten, čo vyrába sopka. Kôli dobrej viditeľnosti je počasie ozaj tá najdôležitejšia vec pri tomto výstupe a tá nám vyšla.

Spolu s nami v ten večer vystupuje viacero ďalších skupín. Sprievodcovia sa dorozumievajú vysielačkami, snažia sa aby sa na jednotlivých zastávkach nezhromaždilo príliš veľa ľudí. Máme šťastie, sme medzi poslednými aj preto nás potom nikto nebude z vrcholu zháňať dole a budeme si môcť to úžasné divadlo vychutnávať do sýtosti...

 

Strombolicchio_-_toto_sa_volá_Picasso

Čo k tomu viac dodať, ten poplatok za sprievodcu sa v každom prípade oplatil. To, čo človek uvidí zhora sa určite nedá porovnávať s pohľadom zdola. Vychutnali sme si to divadlo bez stresu. Vystúpiť na vrchol načierno je nemožné kým tam sú skupiny s vodcami. My sme tam boli asi do jedenástej v noci. Ak by to niekto predsa len chcel skúsiť tak pod hrozbou pokuty môže skúsiť šťastie nadránom... :)

Výhľady na vybuchujúce krátery sme si vychutnali z niekoľkých zastávok. Pri zostupe sme uzatvorili okruh a zostúpili sme žľabom po sopečnom prachu. Úplne iný terén ako pri výstupe. Prirovnal by som to k zostupu v 20 centimetrovom čerstvom prašane. Pripravte sa že ten prach z topánok tak ľahko nevyperiete...

 

Po tomto úžasnom zážitku sme sa ešte počas zostupu rozhodli, že ostaneme o deň dlhšie. Trebalo ten zážitok stráviť a odchádzať z miesta, kde sa už asi nikdy nedostaneme sa len tak ľahko nedalo. A tak sme k výstupu na vrchol pridali ešte vyhliadkovú plavbu okolo ostrova, prehliadku ostrovčeka Strombolicchio, kúpanie pri Ginostre, čo je osada na opačnom konci ostrova a detailnú prehliadku San Vincenza. Pobyt na ostrove sme zakončili opäť večernou túrou na vyhliadku, kde sme už po tretí večer pozorovali ten úžasný prírodný ohňostroj...

 

farby_bez_úpravy...

 

Zaujímavé:

 

Cena kávy na tomto superdrahom ostrove cca 1 - 1:30 euro

Superpizzu nám urobil chalan z Ukrajiny žijúci v Neapole, ako veľký fanúšik Mareka Hamšíka nám spravil pizzu, ktorú sme mali problém zjesť dvaja, stála 12 euro

Okružná plavba na loďke okolo ostrova s viacerými zastávkami cca 3hodiny stála 25 euro na osobu, ešte pred začiatkom sezóny sme boli na loďke sami dvaja zákazníci.

Základné potraviny kúpite v malých obchodíkoch, ceny sú len mierne vyššie než na čo sme doma zvyknutý a vzhľadom na krátky pobyt nie sú rozhodujúce...

Na ostrove sa nachádza aj pôvodný dom v ktorom natáčali film s Ingrid Bergmann. Dnes je v ňom múzeum. Dom má fialovú farbu ako jediný na ostrove.

Všetky pláže sú s čiernym pieskom a čiernymi kameňmi, určite odporúčam vybrať si dátum návštevy tak, aby sa dalo vychutnať si aj more. V máji sa už dalo...

Ceny lodnej prepravy: rýchloloď Aliscafi: Milazzo - Vulcano 15:40,-  Vulcano-Lipari-Stromboli 18,-

Na výstup na Stromboli stačia kvalitné tenisky, pre ľudí s neistým krokom by som odporučil paličky. 

A ešte jedna rada: budete snívať o kvalitnom foťáku :) určite si zoberte náhradnú baterku a dostatočne veľkú pamäťovú kartu...

 

foto: Slávka,Martin + internet

text: Martin Bartoň

 

Súvisiace články:

Diskusia




©  Vetroplachmagazin 2007 - 2018  |  designed by MVM Trade s.r.o.
All rights reserved
Počet prístupov: 3028730