Turistika

Poznáte niekto Rozsutce? Také dve nenápadné, nezaujímavé kopčeky v Malej Fatre, skoro nik tam nechodí. Malý a Ešte Menší, koho by zaujímali, že? Ale kvôli spopularizovaniu tohto obchádzaného kúta rodnej hrudy čo by sme nespravili? Aj kvôli pomoci miestnemu chudobnému ľudu, ktorý doteraz v pote tváre z kamenistej zeme svoj každodenný chlieb namáhavo dobýva, žeby si trochu prilepšil službami pre turistov, ktorí tam len málokedy zavítajú. Tak sme to riskli a hlbokými, zarúbanými a takmer nezjazdnými dolinami sme sa prebili až do zapadnutej Bielej, za

Chorvátsky Omiš je veľmi komplexné a rôznorodé miesto, dnes sa vyberieme na kratšiu, 2-3 hodinovú prechádzku náučným chodníkom z usadlosti Zakučac. Toto miesto je zároveň náboženským pútnickým miestom a nachádza sa tu aj vodná prečerpávacia elektráreň. Pestrosť Omišu a jeho okolia už len doplní neďaleká skalolezecká oblasť. Parkujeme na brehu riečneho ramena v tieni stromov. Na presun od juhu Omišu sme dnes použili aj čerstvo otvorený tunelomost, ktorým me sa vyhli prejazdu centrom. Hlavným bodom dnešného programu budú netradičné výhľady na m

Nenápadný kopec v sz časti Veľkej Fatry, nad Podhradím, menej navštevovaný ako susedná Katova skala. Ale trochu vyšší, tak výhľady grandióznejšie a na všetky strany. Aj Západné Tatry odtiaľ vidno. Síce na vrchol nevedie turistická značka, ale ľudia tam chodia, preto aj v závejoch napadaného bukového lístia je chodník hore identifikovateľný. Inak aj poriadne strmý, ale to je len záver výstupu, inak pohoda po lesných cestách. A tie boli čiastočne motiváciou ísť hore práve koncom roka – lebo inak sú často dosť blatisté (veď ako v hospodárskyc

Ale samozrejme obchvatom, aby sa to rátalo. Cez niekoľko parádnych vyhliadkových braliek, takých typických pre Strážovské vrchy: Sokol, Košecký hrad, Rohatá skala, Ostrá Malenica, Jelenia skala. Takže by sa to mohlo teoreticky volať aj Strážovské vyhliadky mimo základný výber - druhá časť . Medzi vyhliadkami kadejaké cesty, za sucha inak príjemné, po predvianočných dažďoch ako kde. Niekde pod nohami sucho - lístie či šotolina, niekde blato topánky vyzúvalo, niekde trochu aj primrznutô bolo. Noc mala byť jasná, tak podľa predpovede to malo síce primrzn�

Posledný deň v Čiernej Hore: už sa autobusom z „base campu“ v  penzióne SUTOMORANKA nikam nejde, len večer priamo domov, a to bude iná morda! Väčšina preto volí vylihovanie pri mori a príbuzné neaktivity, ale niektorým premotivovaným to nedá, nad mestom je predsa taký náááádherný kopec! Má 1183 alebo 1190 m - údaje sa rôznia, aj názvy (na starších mapách je Sutorman). Je s prehľadom najvyšší v blízkom okolí, takže ponúka kruhové výhľady (samozrejme vrchol je úplne holý) – smerom do vnútrozemia až na najvyššie body pohorí Durmitor a P

Tento obľúbený nízkotatranský kopec tu na Vetromagu už máme párkrát, v režime turistickom aj pretekovom (odkazy sú dole pod textom), tak škoda dlho vypisovať. Samozrejme ale treba spomenúť trasu, lebo možností je tam viac a táto tu ešte nie je. Čiže v pláne bol okruh: zo Závažnej Poruby, od vlekov na Opalisku, po žltej Suchou dolinou do sedla Rakytovica, po zelenej traverzom pod Kúpeľ, po modrej cez vrchol dolu do Iľanova a záver popod les nazad k autám. Lebo tentokrát to bol poriadny „družstevný zájazd“, ktorý sa nejakou náhodou podarilo zorganizov

Veľký Mengusovský štít 2431m. sa nachádza v závere Mengusovskej doliny nad Hincovým plesom a spolu so svojími bratmi Prostredným a Východným Mengusovským štítom tvoria časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Prvovýstup na Veľký Mengusovský štít spravil 28. júna 1877 Poliak Ludwik Chalubinski s dvomi horskými vodcami, ktorí boli výborní znalci Tatier. Vystúpili z Poľska od Morského oka do Hincovho sedla a keďže priamo po hrebeni neprešli a tak traverzovali na strane nad Hincovým plesom až kým ich to po rímsach a rampách nepustilo až na vrchol. Veľmi p

Tento najvyšší vrchol horského masívu, oddeľujúceho more od Skadarského jazera na úplnom juhu krajiny, má na prvý pohľad skromných 1594 m n. m. Pri pohľade od mora ani veľmi nedominuje, treba ho v panorámach trochu hľadať, lebo ho zacláňajú nižšie kopčeky pred ním. Ale! Koniec augusta znamená fajných 30 stupňov hneď ráno a výstup začína takmer od mora. Začali sme síce z parkoviska pod hradbami historického mestečka Stari Bar, ktoré je asi 100 m nad morom, ale aj tak solídne prevýšenie na jeden záťah, nie? A tiene sa cestou hore hľadajú dosť ťa

Oblasť Slovenské rudohorie, celok Čierna hora, podcelok Bujanovské vrchy. Priamo nad sútokom Hnilca a Hornádu, nad Veľkým Folkmarom, Jaklovcami a Margecanmi sa „vypína“ nenápadný, komplet zalesnený, 783 m vysoký kopec, ktorého meno keď som videl na mape, hneď mi bolo jasné, že ho musím ísť pozrieť. A ešte keď Mapy.cz ukazujú pekné miestne chodníky, po ktorých sa to dá v pohode zokruhovať. Na turistickej mape (Hiking.sk) ešte neboli, tam som zase ale našiel pásovú červenú z Jakloviec do Margecian už pretrasovanú po pravom brehu Hnilca a po novom c

Na úvod „dopravný“ šok: náš autobus ( IVANCO travel ) schádza zo severného konca jedinej čiernohorskej diaľnice a zrazu sa len plazí. Lebo sme nabehli na cestu R19, ale je to len taká okreska, ledva na šírku dvoch osobákov, navyše poriadne kľukatá. Niektoré zákruty vodič vyberá len tak – tak, niektoré na dvakrát. Ale s bravúrou a pokojom. Je to asi 17 km do horského sedla Trešnjevik (1573 m), ktoré je jedným z nástupných bodov do prírodného parku KOMOVI na východe štátu, pri hranici s Albánskom. Cesta na druhú stranu klesá nádhernými serpentí

Názov známy dnes najmä horolezcom. Andezitová skalkárska oblasť dostala svoje meno podľa mini lyžiarskeho strediska pod hrebeňom Vtáčnika, v Baškovej doline, nejakých päť kilometrov nad obcou Lehota pod Vtáčnikom. Do povedomia sa dostáva približne od r. 2016, kedy bola po vyše dvoch rokoch príprav oficiálne otvorená (lezeckým maratónom). Dnes je tam v štyroch sektoroch takmer 400 ciest – väčšina z nich v príjemnom tieni dospelého lesa. Aj keď aj výnimka sa nájde - dosť čerstvá a nie veľmi príjemná, ale o tej neskôr. Ochladenie koncom septembra

Koncom augusta 2024 som sa cez voľný deň zmobilizoval, naložil bajk do auta a po prejazde cez passo Bernina zaparkoval na známom parkingu Sfazú. Už asi dva roky tu vyberajú parkovné, teda automat na mince. Platí sa 1chf za hodinu od 8 do 18. Beriem aj batôžtek s vecami na prezlečenie a teniskami a na bajku zamierim cez Val di Campo a passo Viola ku talianskej chate Federico Valgoi in Dosdé. Livigno Alps, Terra Magnifica. Dole nájdete odklik k článku venovanému špeciálne iba tejto chate. Necelé dve hodiny aeróbnej aktivity a už zdravím známych, mám šťastie a stretva

Rieky v Čiernej Hore tečú vďaka hornatému reliéfu v hlboko zarezaných dolinách, často až v kaňonoch. Najznámejší a najhlbší je kaňon rieky Tara, vraj druhý najhlbší v Európe (po dagestanskom Sulaku) a jeden z najhlbších vo svete, s úctyhodnou hĺbkou až 1300 m. Vďaka svojim prírodným hodnotám je súčasťou národného parku Durmitor, zaradeného aj do prestížneho zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO a v r. 1977 bolo jeho územie zaradené v rámci programu Man and Biosphere (tiež pod patronátom UNESCO) do zoznamu svetových biosférick�

Kto ide po D1 okolo obce Ladce, nemôže si ho na okraji Strážovských vrchov nevšimnúť – lebo z neho poriadne odhryzol kameňolom, slúžiaci od r. 1889 ako zdroj suroviny pre známu cementáreň. Z vrchnej hrany lomu je ale pekný výhľad na Považie, vedie tam aj červená značka (aj keď taká nejaká divná, začína len tak v strede lesa), vzadu za kopcom je pekná krajinka striedavých lesov a lúk, taká typická pre Strážovské vrchy, a na okraji lomu vyrástlo v r.2013 najmladšie pútnické miesto na Slovensku. Divné umiestnenie síce, ale zaujímavý areál. Takž

Najvyšší kopec pohoria a národného parku Durmitor má 2523 m, ale veľmi nedominuje okolitej krajine, lebo nižších dvojtisícoviek je okolo neho viac ako dosť a viaceré sú také „solitérnejšie“. Pri pohľade zdola je to skôr najvýraznejší brdok v hrebeni väčšieho masívu. Je samozrejme z druhohorného, bieleho vápenca, je súčasťou rozľahlého Dinárskeho horského systému, je samozrejme takmer holý, len s ostrovčekmi tráv a kvetov, lesy na jeho severnom úpätí dosahujú asi do 1700 m a nad nimi kosodrevina do 2200 m. V horúcom balkánskom lete sú to