Turistika

Vodná nádrž Nosice je najstaršou priehradou na rieke Váh. Vybudovaná bola v 50-tych rokoch minulého storočia v rámci povojnovej industrializácie Slovenska. Je súčasťou tzv. Vážskej kaskády a slúži na vyrovnávanie prietokov Váhu, výrobu elektrickej energie, ochranu pred povodňami, oddych a rybárstvo (viac TU ). Okrem celospoločenského významu má aj výrazný krajinotvorný a oblasti medzi Púchovom a Považskou Bystricou prepožičiava charakteristický vzhľad. Tie najkrajšie vyhliadky na ňu ponúka najmä žltá turisti

Neďaleko Gelnice sa nachádza oblasť bývalých klimatických kúpelov Turzovské jazerá. Kedysi dávno ešte za čias monarchie toto miesto objavila uhorská šlachta, vybudovali tu komplex budov, ktoré slúžili na rekreáciu a klimatické kúpeľné procedúry. Okolité husté ihličnaté lesy ponúkali čistý vzduch a možnosti na prechádzky v peknom prírodnom prostredí. Turzovské jazero ukryté v hlbokom ihličnatom lese ponúka aj dnes dobré možnosti na kúpanie. Menšie spodné jazero slúži skôr ako rybník. Kedysi v okolí bola rozsiahla banská činnosť a tieto jaze

Časovo nenáročný okruh (asi 15 km a štyri hodiny) na južných svahoch Javorníkov ponad Divinu a Svederník, v podstate obchvat doliny Marčeckého potoka.  Napriek tomu, že dosť mimo značiek, orientačne tiež nenáročný, samé lesné cesty, občas dáke lúky. Na chodenie tiež pohoda (780 výškových), aj keď je tam pár poriadne strmých úsekov smerom hore aj dole. Ideálna prechádzka takto na popoludnie až podvečer ako v našom prípade, keď klesajúce slnko čoraz lepšie osvetľuje kotlinu medzi Bytčou a Žilinou a najmä panorámy smerom na juh až východ, kto

Parkovisko Podbanské. Z auta na bicykle. Nasleduje 12 km Tichou dolinou, kľudne by sa mohla volať aj Tichá dlhá dolina. Bajky zamykáme pri moste rovno na odbočke na Kasprov vrch. Oproti ide chlap, sám, Poliak. Pýta sa, ako sa dostane do civilizácie. Odpovedám, že najlepšie bude sa vrátiť naspäť, odkiaľ prišiel: na Kasprovy. "Nedam rade!" znie odpoveď, rozhoduje sa radšej ísť na Podbanské... Peši. Nuž, krútiac hlavou začíname stúpať chodníčkom hore. Medvedie značky sú tu na každom rohu, rovnako ako aj v doline na ceste. Už sme si ich ani nevšímal

Po aprílovej suchote konečne prišiel front – a poriadne zvlnený, vraj nepredpovedateľný vo svojom pohybe a lokálnych prejavoch. Ale nechal som sa vylákať zo suchého pelechu, veď vraj má len ráno pomrholiť a potom bez zrážok až do večera. To medzi Zvolenom a Dobrou Nivou, kam sme sa chystali poobzerať chodníky a cesty v Lomnianskej vrchovine, západnej časti Javoria. Aktívna matka nemá voľno hocikedy, tak bez ohľadu na počasie musí vyraziť. Len potrebuje vraj rozháňača medveďov. Na inak jednoduchej trase Zvolen – Kráľová – Gavurky - Dobrá Niva –

Na nenáročnú jarnú prechádzku tak akurát, na pobehanie pre niekoho aj krátke. Ale dobre padol okruh po luhoch a hájoch v tesnom zázemí metropoly východu - deň po Ultra Krase, na vytrasenie a rozhýbanie stuhnutých nôh a vlastne celého človeka. Na to, že blízko mesta, všade samá zver z kríkov trčala, no len máloktorá aj taká ozajstná. Ale o tom potom. Niečo cez 20 kilákov to malo, so začiatkom v Čermeľskej doline a koncom na Hradovej – záznam som spustil za poslednými domami a vypol pri prvých. V podstate to bolo jednoduché – cez náučný chodn�

Stezka Českem je nekomerčný projekt skupiny nadšencov a Klubu českých turistov, ktorí sa rozhodli prepojiť sieť už existujúcich značených turistických trás pozdĺž hranice ČR do jednej logickej linky. Vznikla tak ucelená diaľková trasa, ktorá spája východnú hranicu s tou západnou cez všetky dostupné pohoria a kopec zaujímavých miest (viac info TU ). Existuje severná a južná trasa. A súčasťou tej severnej je aj naša trasa hrebeňom Rychlebských hôr: sedlo Peklo - Kovadlina - Klínový - Smrk - Klín – Ramzová. 11,5 km, 480 v. m. Že Stezka Českem

Posledná aprílová nedeľa už tradične patrí turistickému pochodu Ponická jarná tridsiatka, ktorú organizuje KST Kremnička z Banskej Bystrice. Tento rok sme sa však vybrali po novej, netradičnej trase, ktorá nám priniesla množstvo parádnych zážitkov. Krátko pred siedmou ráno sme sa v Ponickej Hute stretli ako dvanásti mesiačikovia pod vedením Tomáša Trstenského. V sviežom rannom vzduchu sme sa vydali do Veľkej doliny, kde nás od prvých krokov sprevádzala prebúdzajúca sa príroda. Vetrík bol ešte mierny, relatívne ohľaduplný, aj keď predpoveď bola na vý

Cestou zo Spišskej Novej Vsi cez sedlo Grajnár na Dedinky je pri ceste starý lom. Nedávno v ňom vyrástla turistická atrakcia Obri v Raji aj s nejakou tou infraštruktúrou. Vyhliadka, parkovisko, kaviareň, WC, detské ihrisko. Ideálne na takú kratšiu zastávku pre rodiny s deťmi presúvajúce sa autom niekde zo západu na východ alebo opačne. Deti ktoré nevedia obsedieť v aute budú určite vďačné. Tým, ktorí potrebujú chodiť trošku viac ako ponúka prechádzka na vyhliadku a späť sa ponúka neďaleká miniatrakcia, vyhliadka s miniferatou v kopci oproti. Hlinisko sa

Hoblík nie je len tesársky nástroj na opracovanie dreva. Je to aj názov nenápadného vrcholu v severnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Pre cezpoľných je asi dosť neznámy, nakoľko leží mimo značiek aj hlavných turistických cieľov, no jeho nezameniteľná silueta púta pozornosť napríklad pred vjazdom do tunela Višňové zo strany Lietavskej Lúčky.  Jeho potenciál pramení na jednej strane z geografickej polohy na dostrel od Žiliny, a na strane druhej z rôznorodosti terénu, ktorý je tvorený strmými zalesnenými úbočiami, aj kolmými vápencovými stenami. Vďaka

Kozie chrbty medzi Popradskou a Hornádskou kotlinou sú spájané predovšetkým s najvyšším vrchom Kozím kameňom, ktorý je známy krásnym výhľadom na Vysoké Tatry, rovnako aj na Kráľovu hoľu. Ďalšími známymi lokalitami tu sú Lopušná dolina, Baba pri Svite a Kvetnica pri Poprade. V celej oblasti je len niekoľko značkovaných chodníkov, ktoré zďaleka nepokrývajú potreby domácich, našťastie tí si vedia poradiť aj bez značky. Celá táto lokalita je tak trochu zabudnutá v zákryte okolitých Vysokých a Nízkych Tatier, a tiež Slovenského raja. O jej pripomen

Zachcelo sa deve potrpieť si, potrénovať dlhé trate. No nie v davoch organizovanej akcie, radšej vraj osamote. Takmer. Lebo rozhodila siete a ukecala ďalších dvoch spolutrpiteľov. Bulvárny reportér sa potešil, že aj jeho oslovila - bulvár dostane nažrať, isto budú ku koncu slzy a krv. Naklikala totiž deva v mape peknú päťdesiatku – v krajine, ktorou sa dobre behá, ale že nie, ona je turistka, že behať ani za nič. Že rýchlou chôdzou to vychádza na poctivú „poldennú túru“, čiže 12 hodín, čiže takto v polovici apríla na pohodu bez čeloviek. Nako

Plán bol ísť niekde na slnečné južné svahy a nemalo to byť vysoko, vo výškach nad tisíc metrov totiž bol nový sneh. Z Popradu sme za Levočou vďaka diaľnici rýchlo, parkujeme pod diaľničným mostom za Klčovom. Podľa mapy tu vedie červená značka ku Klčovskej priehrade, malej vodnej nádrži. Vydáme sa tým smerom a za chvíľu stojíme pri rázcestníku. Farebných turistických značiek tu je viac len tie tabuľky sú akési menšie ako zvyčajne. Pokračujeme ale ďalej cestou ku priehrade. Malá vodná nádrž slúžiaca predovšetkým na ochranu Klčova pred príval

Tak je to tu zas – ultrasezóna už dávno beží, ale niekto si trúfa po „až jednom“ tréningu v teréne naklikať v mape maratónik s 2000 výškovými. A namiesto toho, aby si to sám tichúčko odtrpel, bohorovne so sebou stiahne tých, ktorí ho už párkrát poriadne prehnali po grúňoch. Tretí a najpomalší ultráš sa tentokrát nezúčastnil vďaka nejakej úbohej výhovorke, tak psa len hrôza obišla, keď zbadal vyšvihané lýtka zvyšných dvoch. Ale už sa nedalo cúvnuť. Tentokrát to teda bol okruh po zaujímavých miestach okolo zlatého mesta, so štartom a�

Aj do trailovej sezóny treba pomaly telo prebudiť, tak som využil domáce ihrisko a týždenník na vlak, vyskočil z osobáku v Príbovciach a našteloval sa tak, aby som sa po nejakých štyroch hodinách ďalším osobákom mohol vrátiť domov. Jednoduchý plán bol taký, že po fajných, mäkkých lúkach sa dostať do podhoria Malej Fatry, obehnúť kolečko po lesných cestách krížom cez zaspávajúce lyžiarske stredisko vo Valčianskej doline, popri partizánskych bunkroch (kde som v živote nebol) a s otočkou niekde pod Hnilickou Kýčerou sa po druhej strane bočného