Turistika

O dva týždne Letecká stovka, bolo by vhodné začať aj trénovať... Tak mi celkom vhod padlo to počasie podľa Murphyho zákonov, že celý pracovný týždeň pekne a na víkend sa to už koľký raz popsulo? Na horách víchor, dovlnil sa k nám studený front, zima sa dočasne vracala, od severozápadu. Takže plán bol ukryť sa na juh, chránený od severu kopcami, a pohybovať sa tak, aby ma vietor tlačil do chrbta. Voľba preto padla na trasu zo Sliača do Detvy, pekne po značkách a chotárnych cestách, s početnými výhľadmi, pestrou krajinou podhoria Poľany, pomedzi

Známu bralnatú dominantu na sútoku Oravy a Váhu sme tu na Vetromagu už mali viackrát: aj v takmer básnickom podaní, aj v realisticky predvianočnom, odmäkovom (odkazy sú nižšie). Tak teraz zase inak, aj keď na výhľady sa ani tentokrát netešte. Ale aby bola aspoň nejaká zmena, išli sme opačne ako obvykle  - najprv na Podšíp a odtiaľ strmo hore ku krížu na Zadnom Šípe. Naivne som si totiž myslel, že tade bude chodník lepšie vyšliapaný ako z druhej strany, od Žaškovského sedla. Nebol vôbec, tak to bola celkom sranda a parádny silovo-vytrvalostný trén

František (Fraňo) Madva (1786 - 1852) bol rímskokatolícky kňaz a národovec, ktorého veľkou záľubou boli botanika, bylinkárstvo a medicína - a poslaním pomoc chorým, preto sa stal známy a uznávaný ako veľmi úspešný ľudový liečiteľ. Jeho poslednými pôsobiskami boli fary na Hornej Nitre a okolité hory a lúky boli preňho veľkou inšpiráciou aj zdrojom liečivých rastlín. V Nitrianskych Sučanoch zomrel a tam je aj pochovaný, predtým pôsobil na fare v Nitrianskom Rudne. Preto práve medzi týmito dvoma dedinami vedie náučný chodník, po ňom pomenovan

Pri pohľade z mesta na sever je masív Panského dielu (1100 m) jednoznačnou dominantou okolia, aj vďaka vysielačom na jeho holej hlave. Jeho menší susedia Horný diel na západe (alebo Varta či Baranovo, 995 m) a Selčiansky diel na východe (934 m) sú na temene rovnako odlesnené, takže tiež ponúkajú parádne rozhľady, a tiež sú jednoducho a po pohodlných cestách dostupné – väčšina ľudí využíva ako začiatok prechádzky parkoviská v lyžiarskom stredisku Šachtičky. Kto sa chce prejsť viac do kopca, ide z juhu. Keďže sme tentokrát boli autom, odparkova

Taký pekný názov to má, že „vianočná singularita“. Ale prečo sa to hnusné, depresívne, upršané, sychravé a kadejako inak nepríjemné počasie musí vyskytnúť vždy potom, ako napadne trochu snehu? Samozrejme už podľa názvu najradšej príde just vtedy, keď sú dni najkratšie, aby bola tma aj napoludnie (štatisticky sedem z desiatich rokov je to tak). A s ním aj chrípky, ako tento rok. Šťastné a usoplené, hehehe... Takže keď hneď na prvý sviatok vianočný konečne a dočasne vykuklo slnko (aj to len na kopcoch), od vianočných koláčov rozkysnuté a�

Ďalší nenápaný, ale veľmi vďačný tip na krátke, ale pekné jesenné slnečné dni. Pri vstupe do Demänovskej doliny po pravej strane minieme odbočku do Pavčinej Lehoty, a vzápätí odbočujeme vľavo. Parkujeme na prvom parkovisku hneď pri ceste vpravo. Peši vyrážame popri dvoch reštauráciách a hoteli staršieho typu, prechádzame skratkou cez už prázdny kempig Bystrina a napojíme sa na žltú značku. Logicky vedúce serpentíny, pomocou ktorých naberáme výšku, nám dávajú tušiť, že aj tento chodík pamätá lepšie časy budovania turistických chodníkov.

...ale aj pod Vartovkou, Turíčkou a Starou kopou, žeby sa Urpínove susedky neurazili. Len na vzdialenejší Kozlinec už neostalo času. Behával som tade často, ale vždy len tak intuitívne, využívajúc znalosť terénu. Tak som si tentokrát povedal, že to skúsim ako neznalý turista a budem sa snažiť orientovať podľa značiek. Najmä tých miestnych (na mape čiarkovaných), ktoré voľakedy vyznačili Mestské lesy Banská Bystrica – či sa zorientujem. Lebo vieme, ako niekedy miestne značky vyzerajú. Prehľadná mapa visí na ich stránke, len je trochu náročnejšie

Ten neznačený hrebienok na západnom okraji Súľovských vrchov, ktorý sa tiahne od kameňolomu pri Jablonovom priamo na juh (v podstate paralelne s červenou značkou), už som nosil v hlave dlho. A keď som sa na začiatku Stovky Považím potácal pomedzi jeho skalné steny, veže a zrázy, hneď sa mi staré plány obnovili a dal som si slovo, že si ho čo najskôr prídem vychutnať – v lepšej kondícii, pomalšie, ale najmä v lepšom počasí. No, predsavzatie som si splnil - tak na polovicu. Lebo necelý mesiac po stovke, ale počasie bolo ešte hnusnejšie ako vtedy. V

Názov preto taký podobný staršiemu článku ( TU alebo odkaz dole), lebo zostava sa nazbierala úplne rovnaká ako takto pred dvoma rokmi na pobehu okolo Nitrianskeho Pravna. Aj dátum skoro sadol, tri týždne hore dole, to je nič. A možno ešte niečo dáme aj neskôr... Zámer bol vraj tentokrát nejako sa prehupnúť cez Kľak do Rajeckej doliny a nazad, ale hore nasnežilo a keď už aj prestalo, mraky viseli odporne nízko. Tak huspeninový pes dostal dôveru a naklikal niečo v Štiavnických vrchoch, že tam je pekne, aj keď je škaredo. A keď to tam vraj trochu pozná...

Keď horské hrebene nad 2000 metrov pokryje prvý jesenný sneh, je ideálne nájsť si cieľ túry tesne pod snehovou čiarou. V tomto prípade sme sa rozhodli pre Krakovu hoľu (1752 m.) v Nízkych Tatrách a výstup na ňu po modrej od Demänovskej jaskyne Slobody. Autom z Popradu to na miesto štartu máme pohodlných 45 minút. Na parkovisku, ktoré slúži predovšetkým návštevníkom jaskyne, zaplatíme parkovné a vyrážame na túru. Po krátkych serpentínach prechádzame okolo vchodu do jaskyne a po modrej značke stúpame hore ešte zachovaným smrekovým lesom. Je pre nás st

Prvý novembrový deň, zhodou okolností sviatok takmer v strede pracovného týždňa a udrelo počasie typicky dušičkové, keď sa ráno v mlieku kúpe a celý deň nemá dosť, tak slnko k slovu takmer nepustí. Ale to v dolinách. Na kopcoch je tak, že tam treba ísť čím skôr, čím vyššie a čím dlhšie tam ostať. Teplo a azúrovo. Takže sa patrilo niekam vyraziť, niečo vymyslieť... Ale nechcelo sa ďaleko cestovať a vo vychytených lokalitách samozrejme plnka rodinná – každý správny rodič chcel určite využiť prázdniny a vyvenčiť ratolesti, kým sa

Neviem prečo mám furt smolu, že keď sa vyberiem na Kysuce, je sivo a blatnato. Aj teraz: jesenné inverzie sa už pár dní nejako ťažko (ak vôbec) rozpúšťajú, ale dúfam, že to aspoň sčasti vynahradí strakatá a farebná krajina miestnych cholvarkov. Tajne tiež dúfam, že keď fúka taký teplý z juhu, tam na sever že Fatry tie mraky nepustia. Ale to je aj tak jedno - aj keď totálne sivo bude, aspoň poskúšam, či už telo po minulotýždňovej banskoštiavnickej rozbíjačke funguje, a zvlášť som zvedavý na skoro nefunkčnú pravú nohu. To je tak, keď sa bez

Sto rokov chodím vlakom z Turca do Banskej Bystrice, sto rokov z neho obdivujem skalné steny nad Bystrickou dolinou (medzi stanicami Harmanec – jaskyňa a Dolný Harmanec) a sto rokov si hovorím, že sa na ne raz pozriem zblízka. Tak konečne prišla príležitosť, posilnená reportážou v telke, kde aj prístupový chodníček ukázali. Jeden z vari troch – lebo je to síce v národnom parku, ale podľa stôp po ťažbe dreva je to zároveň v intenzívne obhospodarovanom území, takže nejaký pohyb mimo chodníkov nás absolútne nemusí trápiť. A navyše je to oficiá

Krátka a pekná prechádzka na pár hodín hore a dole, ktorou sa dá do značnej miery vyhnúť tým negatívnym „pozoruhodnostiam“, o ktorých sa v súvislosti s Demänovskou dolinou dnes asi najčastejšie hovorí. Výhoda je tá, že na Lúčkach, hneď pri autobusovej zastávke, kde začína zelená značka, človek vlezie do lesa a ihneď stratí z dohľadu to miestne „stavebno-investičné“ šialenstvo, ktoré sa tak nehodí do národného parku. Ale v konečnom dôsledku si za to môžeme sami – lebo kde je dopyt, je aj ponuka. No dosť kuvikania, ideme hore. Na úvo

Čávec túristy! To som zasek já Džony, ale teraz sa my to vélice lúbilo de sme boli, tak sem si povedal, že vam zasek napišem. Nééé žadne hejty, fakt to bolo suprove! Lebo zasek ma ukecal kamoš, ten isty zuryvy turista jak kedysik davno čo som pisal. Ale že žadna stanovačka any blato, že sa my to faaakt bude lubyt. A že goračove handry si prámo tam možem kupyt a že dialnica až tam ide a že nórmalne civilyzovane ako ludya v hotely dame noc a aj dóbre zahulakame na party, aj babenky dojdu... Normalne ma nahecoval, to sa mi pači, šak tak nejako ma poradny odych v