Turistika

Čiže nad Banskou Bystricou, v najjužnejšej časti Starohorských vrchov. Prvý (nch Jakub) je kratší, okruhový, taký na rozcvičku, asi na hodinku, ponad domy v miestnej časti Jakub, kde začína pri kostole. Ten druhý (nch Banskobystrického permona) je oveľa dlhší a jednosmerný, vedie zo sídliska Sásová – Rudlová strmo hore, popod Panský diel a cez Horný diel do sedla Šachtička a dole do známej Španej Doliny. Oba ponúkajú krásnu krajinu, ktorú formovalo miestne baníctvo, lesné a pasienkové hospodárstvo. Ponúkajú početné panoramatické výhľady, ale

Čiže po kopcoch okolo miestnej časti Dolného Kubína, učupenej v doline na východ od centra, v oblej krajine Oravskej vrchoviny. Príjemná, asi 17-kilometrová, na výhľady neskutočne bohatá prechádzka, pretože vedie prevažne po lúkach a do panorám sa stále pchá Choč, Kubínska hoľa, Krivánska Fatra, občas v diaľke aj Západné Tatry. Ale oko sa oprie aj o dominanty mesta, starý vlek, vysielače, jednu kaplnku, drevenice v Srňacom, známe skaly Tupú a Ostrú a na konci aj o nový, obrovský dvojkríž nad mestom. Ak je dobré svetlo a stromy bez listov, v doli

Kým prvý „rozhľadňový“ okruh z tejto série bol vhodný na rodinný výlet a druhý pre cykloturistov, tento je určený skôr pre stredných vytrvalcov. Keď som totižto nahodila do plánovača trasu po zvyšných rozhľadniach okolo Bystrickej doliny, vyšlo mi to na výživných 41 km a cca 14 hodín turistického času. Zato však rozhľadní na tejto trase sa urodilo až päť: Surovina, Dedovka, Veľká Rača, Bobovec a Hladký vrch. Dám si ich presne v takomto poradí, oblúkom z Oščadnice do Krásna nad Kysucou. Keďže na túto túru je potrebný dlhší čas, ako p

Pretože preveľmi ľúbime pobehovať po lesoch, nedalo sa nedať o tom vedieť aj na Valentína. Teda dva dni po, keďže pripadol na pracovný piatok a v sobotu sa museli niektorí zamilovaní z toho asi ešte spamätávať. Aj zimu ľúbime (síce viac zasneženú), tak prečo sedieť za pecou, keď sa podľa SHMÚ z Arktídy až k nám akurát dovalila „najchladnejšia vzduchová hmota tejto sezóny“. Zas ale nič tragické, aj keď ráno na štarte v Žarnovici okolo -8 a teplota celý deň nevyliezla nad nulu. Ale na trase samozrejme kopčeky, k nim málo mrakov a vetra. A

Najvyšší kopec Kremnických vrchov má síce 1319 m, ale je to zalesnený chrbát bez výhľadov a všetky cesty na tú „náhornú plošinu“ vedú lesmi, z veľkej časti hospodárskymi. Len hore je rezervácia. Zároveň ako pokračoval snehovo biedny február (skôr taký koniec marca), keď sa v noci vyjasnilo a všetko to zmrzlo, nechcelo sa mi lyžami dakde po ľade hrkotať, obul som trailovky. Vyšiel z toho okruh od vlaku k vlaku, z hororovej (Hostelovej?) stanice v Hornej Štubni. Samé zvážnice, len strmý záver výstupu na Flochovú od severu (po zelenej) po lesnom

Najčastejšími prívlastkami, ktoré Rychlebské hory dostávajú, sú „opustené“, „ľudoprázdne“, „tiché“. Je pravda, že v posledných rokoch sa už aj to pomaličky mení, ale oproti iným vychyteným a nie zas až tak vzdialeným turistickým lokalitám majú stále v návštevnosti čo dobiehať. Minimum ľudí na turistických chodníkoch si preto vykompenzujeme aj socializáciou v jednom z najväčších centier turistického ruchu v Rychlebských horách. Boží hora - Žulová - Skorošice - Hraničky - Červený důl - Rychleby - Račí údolí - Čertovy kazat

V podstate modrá turistická značka z Tlmáč cez Uhliská až na Havránkovu lúku, potom zostup do Žarnovice po červenej. Jednoduché, prehľadné, výborne značené – najmä to je dosť dôležitý fakt, pretože chodník tu na mnohých miestach neexistuje a keby neboli značky na „každom druhom“ strome, bola by to niekde aj taká menšia motanica. Najmä takto na prelome neskutočne suchého januára a februára, absolútne bez snehu, zato s našuchorenou vrstvou lístia, ktorá úspešne maskovala nielen chodník (ak tam niekde vôbec je), ale aj obvyklý lesný bordel v�

Toto nenápadné pohorie sa nachádza v najzápadnejšej časti Sliezska, na rozhraní Čiech s Poľskom. Tiahne sa diagonálne v smere severozápad - juhovýchod v dĺžke okolo 30 km. Z juhu naň nadväzujú horské celky Králického Sněžníka a Hrubého Jeseníka. Vyznačuje sa zalesnenými hrebeňmi a hlbokými údoliami, výškou na mnohých miestach presahuje 1000 metrov. Keď k lukratívnym výhľadom pripočítame hustý výskyt prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí, vyjde nám z toho turistické lákadlo ako lusk! A tak sme sa do Rychlebských hôr ne

S tým nedostatkom snehu a vysokými teplotami na horách sa nám koncom januára podstatne začínajú zmenšovať možnosti na pohodový skitúring. Čo som vo Fatre jeden deň na pohodu prešiel, ďalší už by bolo treba prenášať, napríklad. Ale zas – dostať sa z toho sivého zákalu v kotline na slnko a čistý vzduch, to bolo treba, pred ďalšími sivými, pracovnými dňami. Voľba padla na západotatranský Baranec. Dôvody? Jednoduchý prístup busom až pod kopec, dostatočne dlhá prechádzka na väčšinu slnečných hodín, tienisté možnosti pokračovať ďalej na

Prvé dni januára boli podľa predpovedí aj posledné, kedy sa dalo pobehať po lesoch „suchou nohou“ – lebo konečne bolo hlásené aspoň nejaké sneženie. Inverzie vrcholili, tak krajina aj bez snehu biela, stromy omrznuté, aspoň nejaká napodobenina zimy. V okolí Trenčianskych Teplíc je kúpeľných a iných lesných chodníkov (a ciest) habadej, tak nebol problém „naprogramovať si“ okruh od vlaku ku vlaku, z Trenčianskej Teplej - asi 33 km/1700 v. m. to vyšlo, takmer bez asfaltu. A snaha bola poťahať to po vyhliadkových miestach, ktoré mapa ukazovala. Jedin�

Poznáte niekto Rozsutce? Také dve nenápadné, nezaujímavé kopčeky v Malej Fatre, skoro nik tam nechodí. Malý a Ešte Menší, koho by zaujímali, že? Ale kvôli spopularizovaniu tohto obchádzaného kúta rodnej hrudy čo by sme nespravili? Aj kvôli pomoci miestnemu chudobnému ľudu, ktorý doteraz v pote tváre z kamenistej zeme svoj každodenný chlieb namáhavo dobýva, žeby si trochu prilepšil službami pre turistov, ktorí tam len málokedy zavítajú. Tak sme to riskli a hlbokými, zarúbanými a takmer nezjazdnými dolinami sme sa prebili až do zapadnutej Bielej, za

Chorvátsky Omiš je veľmi komplexné a rôznorodé miesto, dnes sa vyberieme na kratšiu, 2-3 hodinovú prechádzku náučným chodníkom z usadlosti Zakučac. Toto miesto je zároveň náboženským pútnickým miestom a nachádza sa tu aj vodná prečerpávacia elektráreň. Pestrosť Omišu a jeho okolia už len doplní neďaleká skalolezecká oblasť. Parkujeme na brehu riečneho ramena v tieni stromov. Na presun od juhu Omišu sme dnes použili aj čerstvo otvorený tunelomost, ktorým me sa vyhli prejazdu centrom. Hlavným bodom dnešného programu budú netradičné výhľady na m

Nenápadný kopec v sz časti Veľkej Fatry, nad Podhradím, menej navštevovaný ako susedná Katova skala. Ale trochu vyšší, tak výhľady grandióznejšie a na všetky strany. Aj Západné Tatry odtiaľ vidno. Síce na vrchol nevedie turistická značka, ale ľudia tam chodia, preto aj v závejoch napadaného bukového lístia je chodník hore identifikovateľný. Inak aj poriadne strmý, ale to je len záver výstupu, inak pohoda po lesných cestách. A tie boli čiastočne motiváciou ísť hore práve koncom roka – lebo inak sú často dosť blatisté (veď ako v hospodárskyc

Ale samozrejme obchvatom, aby sa to rátalo. Cez niekoľko parádnych vyhliadkových braliek, takých typických pre Strážovské vrchy: Sokol, Košecký hrad, Rohatá skala, Ostrá Malenica, Jelenia skala. Takže by sa to mohlo teoreticky volať aj Strážovské vyhliadky mimo základný výber - druhá časť . Medzi vyhliadkami kadejaké cesty, za sucha inak príjemné, po predvianočných dažďoch ako kde. Niekde pod nohami sucho - lístie či šotolina, niekde blato topánky vyzúvalo, niekde trochu aj primrznutô bolo. Noc mala byť jasná, tak podľa predpovede to malo síce primrzn�

Posledný deň v Čiernej Hore: už sa autobusom z „base campu“ v  penzióne SUTOMORANKA nikam nejde, len večer priamo domov, a to bude iná morda! Väčšina preto volí vylihovanie pri mori a príbuzné neaktivity, ale niektorým premotivovaným to nedá, nad mestom je predsa taký náááádherný kopec! Má 1183 alebo 1190 m - údaje sa rôznia, aj názvy (na starších mapách je Sutorman). Je s prehľadom najvyšší v blízkom okolí, takže ponúka kruhové výhľady (samozrejme vrchol je úplne holý) – smerom do vnútrozemia až na najvyššie body pohorí Durmitor a P