Turistika

Pale di San Martino (alebo tiež Dolomiti di Pala) je podľa rozlohy najväčšou horskou skupinou Dolomitov. Charakteristické sú pre ňu strmé skalné veže a steny, no i nehostinná rozľahlá skalná planina Altopiano delle Pale di San Martino. A nad tým všetkým sa vyníma najvyšší vrch Cima della Vezzana s výškou 3192 mnm. Možností, ako sa dostať na jej vrchol, je viacero. Jednou z najkratších a asi aj najkrajších je trasa zo sedla Passo Rolle s využitím ferraty Bolver Lugli (C). Ráno ešte za tmy parkujeme auto na malom bezplatnom parkovisku Malga Fosse di Sop

Ani nie skimo aktuál, to už by som musel byť poriadny zúfalec :) Len tak, na ochutnávku pár modrobielych fotiek pre radosť. U nás sa hovorí, že až tretí sneh vydrží, ale po skúsenostiach z minulých zím, kde brutálny vianočný odmäk stopil všetko a začínalo sa odznovu, treba brať čo príde, že? Takže predpovedané prvé poriadne sneženie tejto sezóny od 20. novembra čakali všetci premotivovanci. Prišlo a odstavilo horské prechody od Donovál na východ, lebo to išlo od juhozápadu. Malá Fatra mala smolu, len ju to tak lízlo. Ale čosi pocukrilo, odhadom 10

Reťazová „ferrata“ na východnej stene v masíve Veľkého Griča je dostatočne známa, aj keď asi najmä lezcom a miestnym. No aj susedné menšie kopce Malý Grič a Kňazov kopec ponúkajú veeeeľmi zaujímavé lokalitky. Lebo na podobných, ale samozrejme menších skalných stenách, ako je tá na Veľkom Griči. A spolupáchateľka tohto výletu došla s klebetou, že sa na tých kopcoch niečo nové urodilo, tak sme sa vybrali pozrieť. Jednu polopeknú, koncooktóbrovú nedeľu, ale bolo skôr ako v apríli. Teplo aj zima, slnko, dážď aj sneh (nooo, len taký polystyr

Po silných búrkach v polovici septembra sa Mlynskou dolinou a jej Pivovarským potokom prehnala blesková povodeň a trochu to tam „upratala“. Potok si na pár miestach preložil koryto, najmä v spodnej časti červeno značeného chodníka, hneď nad chatami. Aj parkovisko trochu „upravil“ a pobabral pár kusov vybavenia ferraty. Bežala zbierka na Donio.sk a jesennú sezónnu uzáveru využili dobrovoľníci na pár nevyhnutných opráv a aj úprav chodníka. Potom už jelene doručali, tak od 1.11. je ferrata otvorená znovu, je komfortne priechodná v celej dĺžke: niečo

Hlavný hrebeň Rychlebských hôr tvorí zelenú hranicu medzi Čechami a Poľskom. Spolu s jeho odľahlosťou ho to v minulosti predurčilo stať sa miestom pre tajné stretávanie českých a poľských disidentov a pre pašovanie nelegálnych tlačovín počas socializmu. Aj naše kroky povedú viacerými takýmito miestami, po tzv. cestách Československo-poľského priateľstva. Letiště - Borůvková hora - Wapienna - Ladek-Zdrój - Trojak - Černý kout - Prezelecz Gieraltowska - Špičák - Břidličný - sedlo Peklo Σ 28,5 km, ↗ 1200 m Ráno sa vkráda do našich spacákov len

Štiavnické vrchy - Sklené Teplice - Teplická dolina - Bralce. V ústí Teplickej doliny, na pomedí katastrov obcí Hliník nad Hronom a Lehôtka pod Brehmi, sú dve prírodné rezervácie. Szaboova skala a Bralce. Dnes sa pozrieme na Bralce, odporúčania od kamarátov sme mali pozitívne. Zo Sklených Teplíc, kde sme pár dní bývali, je to na skok, a tak vyrážame. Parkujeme pri ceste (foto) pri autobusovej zastávke, je tu tabuľa s kvalitnými informáciami (foto). Najprv ideme kúsok po hlavnej ceste a z nej odbočujeme na zelenú značku vpravo. Na začiatku túry sme mali ob

Sedlo Zbojská – Čertova dolina – Kučelach – Fabova hoľa – Pohronská Polhora. Zbojnícka skupina Jakuba Surovca operovala v okolí ani nie dva roky (1739-40), a aká je z toho legenda! Hlavne pre turistiku využiteľná, takže som tiež využil Náučný chodník Jakuba Surovca, na úvod. Je to atraktívny okruh cez krásnu, divokú Čertovu dolinu, so začiatkom aj koncom v sedle Zbojská, takže som naň naskočil priamo z autobusu. Nebol som tu už takmer 15 rokov, takže som často porovnával (starý report TU ). Miestne chodníky tu boli kedysi značené symbolom skrí�

Prečo? Lebo Kraviarske, Žitné, Baraniarky – teda výrazná západná obruba doliny. A ako sa hore dostať? Predsa štýlovo, cez Sedlo na Koni a Koniarky. Dole to už také štýlové podľa názvu nebolo, ale aspoň niečo – cez Sokolie. V podstate som obišiel dolinu Veľká Bránica a nakukol do nej zo všetkých strán, lebo je neprístupná – pre turistu. Pre ťažbu dreva samozrejme hej, to vidno na fotkách v galérii. Vznikol z toho taký výživný, ledva 20-kilometrový skoro okruh od busu k busu, lebo vyskočil som v Belej – Bránici a naskočil vo Vyšných Kam

Teda len v tých, ktoré sú turistovi prístupné: Jaloveckej, Bobroveckej, Hlbokej a Parichvoste a ktoré sa pekne z jedného miesta rozvetvujú na západnom okraji TANAPu. Lebo od polovice 20. storočia tam nevedie žiadna cesta, po ktorej by sa do ich vnútra šírili lesohospodárske „výchovné zásahy“. O ich „účinnosti“ v porovnaní s tými prírodnými je viac v skvelej reportáži Andreja Baráta TU - aj v súvislosti s jarným požiarom v Jaloveckej doline. Zatiaľ však len turistické chodníky vedú tade hore na hrebeň. Väčšinou som niektorou z dolín

Na pohľad nenápadný, zalesnený, aj keď voči okoliu vysoký kopec (960 m) v predhorí Javorníkov, nad Hornou Maríkovou. Z Modlatína vedie hore kratšia a strmšia žltá a z Považskej Bystrice o dosť dlhšia, pohodlnejšia modrá značka, čiže akoby nič extra, pekná prechádzka. Ale! Od r. 2022 stojí na vrchole rozhľadňa a je tam aj turistický prístrešok. Hlavne ale veľká drevená socha vladyku Orgoňa a tabuľa s legendou o ňom a o jeho márnom boji proti šíreniu kresťanstva a za zachovanie uctievania starých slovanských bohov v dávnych časoch, keď

Prvá júlová sobota, štátny sviatok, no najmä po prechode studeného frontu - dažďovo síce nevýrazného, ale horúčavu podstatne zmierňujúceho. Turistika v letných hicoch je viac utrpenie ako slasť, ale teraz to bolo super. Ráno pri kempe Račkova dolina: nebo čisté, o siedmej sedem stupňov. Nástup do strmého kopca rýchlo zohrial telesné motory. Program: okruh cez Baranec, Plačlivô, Ostrý Roháč, Volovec, Hrubý vrch, Jakubinú, Otrhance. Hore pofukovalo a bolo to tak akurát na tričko. Nakoniec to bolo výživných 11 hodín v čistom vzduchu s parádnymi, ďal

Osem dní na služobke bez pohybu a na víkend hlásia psie počasie, traja zmrznutí dorazili tento rok presne - z bajkovačky nebude nič. Ale v pošte výzva, či sa nechcem prebehnúť Podpoľaním, tam vraj aj slnko vykukne, mraky od severu zachytia kopce. Super ponuka sa neodmieta, takže rýchle balenie, v sobotu o piatej ráno sa nakladáme do auta v upršanom Martine traja a v zamračenej, ale suchej Bystrici priberáme štvrtý kus. Na juhu sa ukazuje aj modrá obloha, vyzerá to dooooobre!. Pred siedmou už parkujeme a prezentujeme v Podkriváni pred kulturákom, takmer nik

Medzev je malé, asi štvortisícové mestečko necelých 40 km západne od Košíc, v doline riečky Bodvy. Ale nabité históriou a pamiatkami. Založili ho zrejme nemeckí kolonisti na pozvanie kráľa po tatárskom pustošení v polovici 13. storočia, doniesli so sebou znalosti ťažby a spracovania kovov, najmä železa. Preto koncom 19. storočia pracovalo na potokoch okolo mestečka viac ako 100 hámrov a kovové náradie putovalo odtiaľto do celej Európy. Nemecká kultúra je tu dodnes živá, takže keď tu domorodcovi poviete, že je Manták, neurazí sa, je s tým stotožne

Čiže nad Banskou Bystricou, v najjužnejšej časti Starohorských vrchov. Prvý (nch Jakub) je kratší, okruhový, taký na rozcvičku, asi na hodinku, ponad domy v miestnej časti Jakub, kde začína pri kostole. Ten druhý (nch Banskobystrického permona) je oveľa dlhší a jednosmerný, vedie zo sídliska Sásová – Rudlová strmo hore, popod Panský diel a cez Horný diel do sedla Šachtička a dole do známej Španej Doliny. Oba ponúkajú krásnu krajinu, ktorú formovalo miestne baníctvo, lesné a pasienkové hospodárstvo. Ponúkajú početné panoramatické výhľady, ale

Čiže po kopcoch okolo miestnej časti Dolného Kubína, učupenej v doline na východ od centra, v oblej krajine Oravskej vrchoviny. Príjemná, asi 17-kilometrová, na výhľady neskutočne bohatá prechádzka, pretože vedie prevažne po lúkach a do panorám sa stále pchá Choč, Kubínska hoľa, Krivánska Fatra, občas v diaľke aj Západné Tatry. Ale oko sa oprie aj o dominanty mesta, starý vlek, vysielače, jednu kaplnku, drevenice v Srňacom, známe skaly Tupú a Ostrú a na konci aj o nový, obrovský dvojkríž nad mestom. Ak je dobré svetlo a stromy bez listov, v doli