Hrebeňovka Žiaru - južná časť
11.05.2010 Hneď na začiatok treba povedať, že červená značka medzi Jasenovom a Kremnickými Baňami nie je bohvieaký hrebeň, skôr dlhšia prechádzka po lese. A nie je ani celá v Žiari, lebo od Sklenianskych lúk prechádza Kunešovskou hornatinou, čo je už podcelok Kremnických vrchov. Ale je to možnosť zabaviť sa na 8 až 10 hodín, aj keď je vo väčších pohoriach hnusné počasie.
Z Jasenova (od zastávky) na hrebeň vybiehajú dva chodníky – zelený po lúkach cez ruiny Vyšehradu (880m) a modrý dolinou a lesom. Ten približne kopíruje prastarú cestu (Via magna) z Ponitria do Turca. Po krátkom stúpaní na hrebeň je to až po Sklenianske lúky stále lesom po zvážnici, len s malými zmenami výšky. Prvý výhľad sa otvára asi až po dvoch hodinách, aj to vďaka rúbanisku. Všade tu ťažia drevo, cesta podľa toho miestami aj tak vyzerá. Predzvesťou zmeny krajiny sú lúky na Chrenovských lazoch. Je tu aj lesácka chata, kde sa dá posedieť. Na susedných Jaloveckých lazoch je už chatiek, ohnísk a posedení celé „sídlisko“.
Za Horeňovom (892m), ktoré cesta obchádza zo severu, otvárajú sa široké výhľady na lúkach medzi Skleným a Rematou. Jednoznačne najkrajší úsek túry. Pod nohami je žula Žiaru vystriedaná ryolitom Kremických Vrchov. Značka prvý raz opúšťa zvážnicu, strmým lúčnym a miernym lesným chodníkom vedie na vyhliadku Bralovej Skaly (826m) nad Rematou. Odtiaľ ešte zopár minút striedavo po lese a lúkach a nasleduje asi najmenej príjemný úsek cez Kozie chrbty, Vysokú a sedlo pod ňou, až po okraj Kunešovskej planiny. Chodník vedie síce po bralnatom hrebeni, ale „akože“ vyhliadkové skalky sú pod stromami. Navyše tu zúria drevorubači, ktorí asi turistov nemajú radi. Vôbec by nezaškodilo natiahnuť tu alternatívnu značku spod Bralovej Skaly priamo do Kunešova. Možnosti sú, a krajšou krajinou.
Kunešovská planina je zas o inom – rozsiahle lúky, pasienky, dlhé medze, sem-tam ostrovčeky kríkov a solitéry stromov, mierne zvlnený povrch, veľmi zaujímavá krajina v tejto výške. V strede planiny sa v dolinke pri potoku krčí dedina Kunešov, jedna s najväčším zastúpením nemeckej národnosti na Slovensku.
Celkovo je plusom tohto kúta kľud, málo turistov, nenáročný profil trasy, aj srnky husto cez cestu skáču. Na jeseň je tu hubársky raj. Netreba si radšej ale všímať odpadky po lesných robotníkoch, „roztraktorované“ zvážnice a konármi zahádzané chodníky na niektorých úsekoch. Inak sa to dá celé pohodlnejšie než peši prejsť na bajku.
Rišo Pouš
Za Horeňovom (892m), ktoré cesta obchádza zo severu, otvárajú sa široké výhľady na lúkach medzi Skleným a Rematou. Jednoznačne najkrajší úsek túry. Pod nohami je žula Žiaru vystriedaná ryolitom Kremických Vrchov. Značka prvý raz opúšťa zvážnicu, strmým lúčnym a miernym lesným chodníkom vedie na vyhliadku Bralovej Skaly (826m) nad Rematou. Odtiaľ ešte zopár minút striedavo po lese a lúkach a nasleduje asi najmenej príjemný úsek cez Kozie chrbty, Vysokú a sedlo pod ňou, až po okraj Kunešovskej planiny. Chodník vedie síce po bralnatom hrebeni, ale „akože“ vyhliadkové skalky sú pod stromami. Navyše tu zúria drevorubači, ktorí asi turistov nemajú radi. Vôbec by nezaškodilo natiahnuť tu alternatívnu značku spod Bralovej Skaly priamo do Kunešova. Možnosti sú, a krajšou krajinou.
Kunešovská planina je zas o inom – rozsiahle lúky, pasienky, dlhé medze, sem-tam ostrovčeky kríkov a solitéry stromov, mierne zvlnený povrch, veľmi zaujímavá krajina v tejto výške. V strede planiny sa v dolinke pri potoku krčí dedina Kunešov, jedna s najväčším zastúpením nemeckej národnosti na Slovensku.
Celkovo je plusom tohto kúta kľud, málo turistov, nenáročný profil trasy, aj srnky husto cez cestu skáču. Na jeseň je tu hubársky raj. Netreba si radšej ale všímať odpadky po lesných robotníkoch, „roztraktorované“ zvážnice a konármi zahádzané chodníky na niektorých úsekoch. Inak sa to dá celé pohodlnejšie než peši prejsť na bajku.
Rišo Pouš
Fotky Hrebeňovka Žiaru - južná časť
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- Východniarska stovka – vraj posledná (1245x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (1130x)
- Popradský hrebeň - Kôpky (1031x)
- Koruna Tatier (942x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (870x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (868x)
- Skialpinizmus: Gipsyho prechod (855x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (774x)
- Krivánsko-fatranská saunovačka (761x)
- Malofatranská stovka 2024 – desiate narodky (686x)
Fórum
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska
06.09.2024 - príspevok k diskusii
Odpočívaj v pokoji kamarát, a ďakujem ze tie krásne spoločné časy na horách, nikdy nezabudnem… - Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska
06.09.2024 - príspevok k diskusii
Tento výkon ostane v pamäti navždy ako pamiatka na nezabudnuteľného človeka Mirka Bíreša. Nech mu lesy večne spievajú... - Východniarska stovka – vraj posledná
14.08.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek vo väčšom rozlíšení tu: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/11876838#check-duplicates - Pinarello F5: radosť jazdiť
08.08.2024 - príspevok k diskusii
Skusenost nemam ziadnu, porovnaval som len s rozmermi mojho predosleho cestaku a velkost 530 mi vychadzala ako ideal. Nastastie zapasovala aj realne. ... - Pinarello F5: radosť jazdiť
02.08.2024 - príspevok k diskusii
Velkost ramu je pre mna aktualna otazka. Meriam rovnych 180cm. V IT som mal pozicany tento konkretny bicykel velkosti 545, avsak podla tabuliek by ... - Jergaly, Môce, Bully, Donovaly, Sliačany
30.07.2024 - príspevok k diskusii
Vďaka za spresnenie. Domáci aj vraveli, že je tam nejaký chodník vo svahoch ponad dno doliny, len ho treba vedieť nájsť. - Jergaly, Môce, Bully, Donovaly, Sliačany
29.07.2024 - príspevok k diskusii
pekny okruh Mocovska dolina je pre dobrodruhov, bez chodnika (chodnik konci zhruba pri jaskyni Strateneho prstena), dalej mokrade, popadane stromy, ...