Piz Duan 3135m.

Švajčiarsko - St.Moritz - Horný Engadin - Maloja - údolie Bergelu - Casaccia (1458) - Piz Duan (3135)

Prvý krát som počul o tomto kopci pred rokmi ako o veľmi špeciálnej lyžiarskej túre, potom znovu minulý rok s tým že je to parádna túra pre tých čo nevyhľadávajú moc spoločnosť... Zhodou okolností som kedysi dávno spravil z vrcholu Badile fotku presne tým smerom...

Auto som nechal na parkovisku pod serpentínami stúpania na Maloju a odtiaľ už značkovaným chodníkom pokračoval kopírujúc hlavnú cestu ku ruine starého kostola. Tu sa značka odpojí od hlavnej cesty, traverzne pasienky využívané v zime pre lyžiarsky svah a ponoriac sa do lesa začne stúpať. V lese chvíľu kráčam po starej dláždenej ceste ešte z rímskych čias. Cez Septimerpass rovnako ako cez neďaleký Julierpass Rimania prepravovali tovar a slúžili im ako dôležité spojnice ríše so severnými kolóniami.

Z lesíka sa cesta vynorí do Val Maroz. Nazval som ju vydojená dolina. Okrem malých kríčkov tu človek nenatrafí na jediný zablúdený stromček, ani jediná jarabina. Pastieri to tu stáročia tak precízne klčovali že to doviedli až do dokonalosti. Pasú sa tu veľké stáda kráv a oviec. Prechádzajúc okolo pastierskej usadlosti v závere Val Maroz som si všimol, že ani pri salaši kde v sezóne žijú pastieri nerastie jediný stromček... Nadmorská výška je pritom rovnaká ako hotela vo Val Roseg.

Na konci Val Maroz je križovatka turistických chodníkov. Odbočujem vpravo smer Val da Cam a začínam prudko stúpať serpentínami hore. V závere stúpania na prahu náhornej plošiny sa otočím a uvidím zdola sa nasúvajúcu oblačnosť. Pokračujem už mierne trávnatými lúkami Val da Cam. Pasienky všade naokolo. Taká pastierska fabrika. Sem tam prebehne nejaký svišť.

Zamýšľam sa nad tým aké by to tu bolo s bajkom. Nič moc. Úzky chodníček je taký hlboký že jazda ním je prakticky nemožná. A okrem iného som dole videl značku ktorá kôli voľne pobehujúcim pastierskym psom jazdu na bajku moc neodporúča. V každom prípade na jeseň keď už sú stáda dole v doline by to už problém nebol ale ten terén jednoducho nie je vhodný a tak prípadné myšlienky na nejaký MTB podnik dávam preč...

V závere Val da Cam sa mi postupne otvárajú výhľady na Bergelské Alpy. Hlboké údolie je plné oblačnosti a ja si uvedomujem, že dnes budem obdarovaný extra porciou výhľadov... Nejako sa s tým už vyrovnám :D

V závere doliny alebo skôr náhornej plošiny odbočujem zo značky doprava a traverzujem v smere k môjmu cieľu. Neviem presne kadiaľ vedie správna trasa výstupu na vrchol, viem akurát, že niekde odtiaľto. Vidím jasný hrebeň ktorým by to na vrchol šlo ale traverzujem ďalej. Prichádzam na suť a v traverze stúpam až ku výraznému žlabu. Začínam ním liezť hore. Nie je to ťažké ale zato o to viac rozbité. Stupy aj chyty sú posypané drobným štrkom a je potrebné si dávať veľký pozor na voľné kamene.

Postupne ako tak leziem hore divokým terénom nadobúdam stále silnejší pocit, že vraciať dole by som sa tadiaľ veru nechcel. Nerobím ani fotky, sústredím sa na lezenie a hľadanie ideálneho smeru keď sa terén náhle položí a ja už viem, že je dobre. Zachvíľu vyliezam na vrcholové plató. Je to tu celkom rozľahlé a Piz Duan tvorí celý komplex vrcholov pospájaných hrebeňmi. Trošku si to tu pobehám, zistím podľa mužíkov kadiaľ asi vedie normálka - tým hrebeňom ktorý som videl na začiatku z Val da Cam. Mužíkov som si ale dole nevšimol. Nevadí, dobre to dopadlo...

Na hrebeni sa už venujem foteniu a je veru čo... Prichádzam na najvyšší bod masívu. Na skalnom mužovi je vypreparovaná lebka kamzíka s rožkami. Rozhodujem sa čo ďalej... Idem preskúmať druhú stranu a objavujem sotva badateľný chodníček. Ok, skúsim zostúpiť na opačnú stranu. Ak to pôjde uvidím toho viac.

Išlo to, aj keď pri zostupe suťou som si uvedomil prečo mi jeden znalec, ktorého som minulý rok náhodou spoznal v horách povedal, že hore treba ísť z Val da Cam. Ozaj a ešte jedna vec ktorá ma napadá pri zostupe tou pohyblivou suťou: bez paličiek a dobrej palicovej techniky sa fakt na takéto výlety nechodí... ;)

Pri zostupe sa mi podarilo uzavrieť okruh, vidieť dve jazerá, spoznať dolinu s rovnakým názvom ako kopec a nakoniec sa ponoriť do mora oblakov. Na záver už len spomeniem, že na trase od salašu som nestretol nikoho akurát pri jazere tiež rovnakého mena ako kopec som zbadal v diaľke dve ženy so psom ako sa tam chystajú utáboriť... to bolo všetko.

Dobré to bolo...

Martin Bartoň

Dole na Strave vidíte čas pohybu. 8:41 dobre využitého času mi to celé trvalo