Turistika

Vo výseku oblohy, ktorý je rámovaný stropom terasy zhora a statnými smrekmi z bokov, pomaly bledne nočná obloha. Zobudili ma prvé škrípavé kroky iných nocľažníkov, lebo po makadamovej ceste pred veľkou chatou PTTK Przyslop sa úplne potichu chodiť nedá. Nadchádza tretí, posledný deň „ľahkej turistiky na ťažko“. Z poľských Beskýd prejdeme do Jablunkovského medzihoria na našu stranu a cez Kykuľu zídeme na vlak do Skalitého. Ale kým zvyšok „posádky“ ešte predstiera spánok, narovnávam otlačené telo a sondujem po okolí, či nenájdem niečo zauj

Val Roseg - Stazersee - záver Val Fex idem na bajku s batohom na chrbte. Následuje prezliecť, prezuť a zamknúť bajk pri pastierskej stavbe kde poskytujú jednoduché občerstvenie. Dám si colu a informujem staršiu pani Juhotiroláčku že si tu nechávam bajk. Pastieri v Engadine sú už z väčšej časti Juhotiroláci ktorí tu chodia za lepšie platenou prácou ako majú doma. Potom nasleduje pešia časť výletu. Najprv neznačkovaná divočina do sedla Tremoggia, záver v teniskách po ľadovci, ale pohoda. V sedle prekračujem štátnu hranicu a na talianskej strane ma čaká z

Chladnejšie, jesennejšie, ale stále príjemné ráno na poľane Orlowa v Sliezskych Beskydoch – tri spacákové kukly sa za úsvitu liahnu na čistinke pod stromami. Po piatkovom pešovaní (TU) a nočnom jeleňom rujnom ručaní, ktoré nedalo spať, by to ešte chcelo trochu podriemať, ale rodiaca sa slnečná sobota láka vyraziť. Je tesne pred rovnodennosťou a východ je priamo za lesom, mapa ani hore na vrchole Orlowej neukazuje vyhliadkové bezlesie, tak skúšam uloviť východ slnka aspoň ponad pasienky pri najbližšej samote - lenže je z toho iba teplofarebný pásik

Sliezske Beskydy sú taký „horský ostrov“ v mori viacerých pohraničných Beskýd na našej severnej hranici. Ležia presne na sever od Čadce, menšia západná časť patrí Českej republike, väčšia východná Poľsku. Väčšinu ich rozlohy zaberá „Park Krajobrazowy“, ktorý chráni hodnoty spoluvytvorené prírodou a ľudským hospodárením. Pretože tu dominuje pestrá krajina samôt a malých horských hospodárstiev, ktoré tu zakladali už v stredoveku Valasi, premieňajúc kompaktné lesy na strakatú mozaiku lúk, pasienkov, políčok... A aj tých lesov je tu

Švajčiarsko - St.Moritz - Horný Engadin - Maloja - údolie Bergelu - Casaccia (1458) - Piz Duan (3135) Prvý krát som počul o tomto kopci pred rokmi ako o veľmi špeciálnej lyžiarskej túre, potom znovu minulý rok s tým že je to parádna túra pre tých čo nevyhľadávajú moc spoločnosť... Zhodou okolností som kedysi dávno spravil z vrcholu Badile fotku presne tým smerom... Auto som nechal na parkovisku pod serpentínami stúpania na Maloju a odtiaľ už značkovaným chodníkom pokračoval kopírujúc hlavnú cestu ku ruine starého kostola. Tu sa značka odpojí od hlavne

Parkovisko pri Maloji sa volá Mota d´Orden (1790m.) Bezplatné pekné tiché a veľké, využíva ho v lete množstvo ľudí s obytnými autami ktorí tu zadarmo prenocujú. Len veľmi malé množstvo z nich sa však dostane niekam ďalej vyššie do nádherných divokých a ťažšie prístupných miest doliny Forno a okolitých kopcov. Samozrejme toto parkovisko slúži aj pre ľudí, ktorí odtiaľto mieria na chatu prenocovať. Práve tá im dáva šancu spoznať turistické a lezecké ciele v jej okolí a tie ako si nájdete aj v článkoch dole stoja zato. Mojím dnešným starostlivo

Kto pozná Prešov, vie, že v jeho blízkom okolí sa týči zopár výrazných vŕškov (bývalých sopiek), ako stvorených pre hrady. Veď aj na nich stáli aspoň štyri len v najbližšom okolí mesta. Ich ruiny v súčasnosti znovu ožívajú rekonštrukciami aj cestovným ruchom. Jedným z nich je Kapušiansky hrad, výrazne trčiaci na andezitovom, juhovýchodnom výbežku horského podcelku Stráže, ktorý je súčasťou Spišsko-šarišského medzihoria. Trčí tam vo výške necelých 500 m n. m. minimálne od 13. storočia. Na to, akú mal divokú históriu a koľkokrát b

Prímorské letovisko Baška na ostrove Krk ponúka okrem klasických plážovo-vodných zábaviek aj ďalšie možnosti aktívne tráviť čas. Športové popoliezanie na skalkách sme si predstavili minule (odklik dole) dnes sa vyberieme na turistiku. Turistické možnosti, ktoré ponúka toto miesto sme si už predstavili vo viacerých článkoch. Okolie Bašky ponúka sieť kvalitne vyznačených turistických chodníčkov vedúcich členitým a zaujímavým terénom. So značením tu výrazne pomohol KČT a preto tu nájdete značky farebne rozdelené tak ako ich poznáme aj doma.. Dnes

Nedeľa takmer polaugustová. Po „jesenných“, chladných a upršaných dňoch sa len pred víkendom vrátilo leto a vzduch čistý, ešte nezakalený oparmi, tak bolo treba niečo vymyslieť. Nohy ešte vyfľusnuté týždeň po Východniarskej stovke, o behaní ani reči. Ale hlava naopak namotivovaná z Triatlonu Attack, kde som bol v sobotu robiť podporného člena, takže na nedeľu voľba jasná: naložil som žiletku do lokálky a vyložili sme sa v Hronskej Dúbrave. Že opáčime tie prístupové cesty od Hrona do Banskej Štiavnice, či budú tie záverečné stúpania chut

Aby náhodou si niekto niečo nemyslel, nie je to žiadny vulgarizmus, iba nevinná cyklistická skratka, alebo po slovensky Okolo Jadrovej Elektrárne BOhunice. Lebo jej chladiace veže sme videli skoro furt. Tie síce vidno z polky Slovenska, ale hlavne som si na seba uplietol poriadny bič – dal som sa nahovoriť na toto pojazdenie práve v čase, keď sa asfalt začal topiť a vietor podobať závanom z fénu, lebo akurát na Slovensko začiatkom júla dýchla Sahara. Ale som si povedal, že po štarte v príjemnej rannej teplote sa telo hádam postupne adaptuje. Asi ako tá žaba,

Trinásty najvyšší štít Tatier (2452 m) a jeden z deviatich turisticky prístupných tatranských štítov. Trčí nad Starým Smokovcom ako poriadna stena, na konci jednej z južných rázsoch hlavného tatranského hrebeňa. To je všeobecne známe. Menej známe, alebo menej typické je to, že hlavný hrebeň je vo Vysokých Tatrách zväčša nižší ako tieto jeho výbežky - za to môže obrusovanie ľadovcami. Geológiu tu ale rozoberať nejdem. Ide o to, že kto má lepšie oči, alebo optiku, môže aj zo smokoveckej kaviarne pozorovať, ako sa hore mrvia postavičky. Čiže

Chabenec v hlavnom nízkotatranskom hrebeni je známejší vďaka iným outdoorovým aktivitám, ale ako začali horúčavy, chcel som sa zašiť niekam, kam ešte úplne nedorazili. Čiže ideálne niekam vyššie a do lesa k potoku. V kombinácii s potrebou vyvenčiť bajk mi padlo oko na mapu Liptova a severné úbočia Nízkych Tatier, alebo skôr tie doliny pod nimi. Mám tam aj iné plány, takže sa tam ešte vrátim, toto mal byť len taký malý, ľahký prieskum. Na úvod teda bzučanie po asfalte - od vlaku v Liptovských Vlachoch až pod les za Dúbravou, do chatovej oblast

Malo to byť také príjemné koliečko okolo Skalitého, v smere hodinových ručičiek, so začiatkom aj koncom v ústredí, lebo vlaky/busy/krčmy. Asi 26 km a tuším deväť hodín narátala mapa (prevažne po červenej značke), takže pre turistu by to bola príjemná celodenka. Výhľady početné a ďaleké, krajina pekná, pod nohami väčšinou pohodlné chotárne cesty cez lesy a ešte častejšie cez lúky. Ono to aj príjemné bolo. Síce začiatok júla a obloha ráno takmer čistá, ale po studenom fronte ešte nestihli doraziť typické letné horúčavy. Aj severný ve

Gemerská obec Brdárka má dnes sotva pár desiatok stálych obyvateľov. Nachádza sa na konci vedľajšej cesty pod vápencovým masívom Radzim. Odbočuje sa na ňu z hlavnej cesty medzi Dobšinou a Rožňavou. V jej okolí rastie okolo 5 tisíc čerešňových stromov z veľkej časti vysadených po prvej svetovej vojne. V dnešnej internetovej dobe sa toto miesto stalo známe vďaka fotkám rozkvitnutých čerešní počas jari a v tom čase tu začalo mieriť stále viac ľudí aby tie krásne obrázky mohli vidieť aj na vlastné oči. Túto jar sme teda na Brdárku vyrazili aj my. Po

Na nenápadnom, 513 m vysokom kopci Dúň v južnej časti Tríbeča, medzi Jelencom a Kostoľanmi, minimálne od 13. storočia stojí hrad Gýmeš, dnes samozrejme už zrúcanina. Slúžil ale ešte v polovici 19. storočia a starali sa oň ako o jedno zo svojich rodových sídiel Forgáčovci. Napriek svojej polohe na bočnej rázsoche je z neho perfektný, kruhový výhľad, lebo neďaleký „hlavný hrebeň“ Tríbeča je nižší ako kopec s hradom. Prístup hore je pohodový, aj keď miestami strmší, zato ale po dobrých chodníkoch, len za dažďa blatnatých a v prudšom z